V UniCredit Bank už nevedia, čo od dobroty

Autor: Milan Kuruc | 11.11.2019 o 7:17 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  15750x

Na banky sa nám to v poslednej dobe akosi sype. Najprv všetky banky spolu víťazoslávne vydali memorandum, aby sa pochválili, ako sa idú starať o svojich zamestnancov. 

Tento dvojstranový zdrap papiera vymýšľali takmer dva roky. Priznali sa v ňom, že hrubo porušujú zákonník práce a platovo diskriminujú svojich zamestnancov a zároveň vyhlásili, že v oblasti odmeňovania budú zákon porušovať aj naďalej. Proste, masterpiece.

Samozrejme, že to nepovedali týmito slovami. To už je len preklad toho, čo je tam napísané. Na HR oddeleniach bánk evidentne nerobia veľkí lúmeni, keď svojim riaditeľom pripravili takýto zahanbujúci paškvil. 

No a teraz vedenie UniCredit Bank vo svojich pobočkách dohnalo situáciu ešte ďalej. O chvíľu sa možno do žiadnej z pobočiek ani nedostanete. Zamestnancov UniCredit Bank nájdete na pobočkách s čiernymi nálepkami s nápisom ŠTRAJKOVÁ POHOTOVOSŤ. Pri vybavovaní bežných záležitostí vám s radosťou porozprávajú, ako sa k nim banka správa.

Tak napríklad bežný zamestnanec v UniCredit banke za priehradkou má základnú mzdu 620 až 760 eur v čistom. To sa bavíme o banke, ktorej čistý zisk za minulý rok bol cez 350 miliónov eur a ktorej náklady voči výnosom každý rok klesajú.

Ale podeliť sa so svojimi zamestnancami aspoň tak, aby mohli sami normálne vyžiť? Nie, veď načo. Hlavne, že si vie vedenie vyplatiť 100 percent ročnej mzdy ako odmenu za výborné výsledky. 

Na Slovákoch sa najlepšie zarába, lebo sa boja, sú poslušní a netušia, aké majú práva. Zákonodarca sa môže aj roztrhať v ochrane zamestnanca, keď sám zamestnanec sa ani nezaujíma o to, ako si nenechať skákať po hlave.

Samozrejme, aby som bol férový, tak zamestnanci si predsa len môžu privyrobiť. Síce robia pod stresom, často nad rámec pracovného času, ktorý im nikto neprepláca, čiže robia zadarmo, ale aspoň sa snažia splniť náročné predajné plány, ktoré sa stále zvyšujú, aby dostali aspoň nejakú odmenu navyše. Aj takéto vám v tej pobočke povedia. Choďte sa na to spýtať, napríklad, do Auparku v Bratislave, alebo si nájdite onálepkovaných zamestnancov v niektorom vašom meste, napríklad v Košiciach, Žiline, Nitre, Trnave, a ďalších.

A tak sa odborári v UniCredit banke rozhodli, že za všetkých zamestnancov v rámci kolektívneho vyjednávania vyjednajú lepšie podmienky. No to by neboli naše banky, aby na niečo pristúpili len tak alebo vôbec, že áno. 

Takže na každú zásadnú požiadavku povedalo vedenie zásadné nie. Síce sa UniCredit Banke medziročne zvýšila ziskovosť o 6 %,  no nechce pristúpiť ani len na to, aby zamestnancom zvýšila mzdy o infláciu a trvá na maximálnom zvýšení 2,6 percenta. To nepokryje zamestnancom ani rastúce životné náklady.

Inými slovami, zamestnanci UniCredit Banky sa teda idú pretrhnúť, aby banke vytvárali vysoké zisky a dobrý image a milé vedenie si zisky zhrabne a zamestnancom pridá tak málo, že vlastne budú reálne zarábať menej vzhľadom na rastúce ceny.

UniCredit Bank je na Slovensku známa tým, že pomer ziskov ku mzdovým nákladom je jeden z najväčších, inými slovami, že na mzdy dávajú v pomere k svojim ziskom najmenej. Ale to je iné, to nemôžeme porovnávať, na Slovensku je to predsa tak normálne.

Odborári žiadajú aspoň 6 percentný celkový rast miezd, pričom každý zamestnanec by mal mať garantovaný aspoň nárast o tú spomínanú infláciu. Už toto je veľmi ústretový krok voči banke, ale aj to sa zdá vedeniu veľa. Samozrejme, keď bonusy manažérov obvykle závisia od toho, ako veľmi dokážu skresať náklady a najľahšie sa šetrí na ľuďoch.

Odborári sa s vedením nie a nie dohodnúť, aj keď sa o to snažia, a celá situácia sa dostala pred sprostredkovateľa. Teraz už sú v štrajkovej pohotovosti – pomaličky ale isto na ceste ku štrajku.

Teraz uvidíme, ako sa zachovajú zamestnanci UniCredit Bank a či svojich vyjednávačov podržia. Počul som, že nálepky si už zamestnanci demonštratívne na seba lepia vo viac ako polovice pobočiek.

Celá táto situácia je o to vtipnejšia, keď si človek spomenie na vyjadrenie Slovenskej bankovej asociácie, ktorá sa pár dní dozadu nechala počuť, že “kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni, teda v bankách, kde sú zamestnanci odborovo organizovaní, funguje veľmi dobre a považujeme ho za efektívnejšie.”  

To je síce pekné P.R., ale bankám už po kríze, ktorú v roku 2008 spustili oni, nikto moc nedôveruje a nikto ich nemá extra v láske. Obzvlášť, keď potom vidí, ako sa zamestnanci pobočiek musia cez nálepky dožadovať podpory aj od verejnosti.

Možno nielen zamestnanci by sa mali postaviť sami za seba. Možno by sa aj klienti firiem, v tomto prípade bánk, mali začať pýtať samotnej firmy, ako sa správa k svojim zamestnancom a ako s nimi zaobchádza. A ak to nie je také zaobchádzanie, ktoré by sa páčilo aj mne ako klientovi, tak možno je načase vymeniť banku za takú, ktorá má aspoň trocha v úcte človeka, čo jej tie rastúce zisky a vysoké odmeny pre vedenie vytvára.

*Autor je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch a slobodu hovoriť o vlastnej mzde.

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

Tento článok pôvodne vyšiel na Glob.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešov bude po výbuchu plynu hľadať odpovede, panelák prezrie statik

Výbuch neprežilo najmenej päť ľudí, ich počet sa pravdepodobne zvýši.


Už ste čítali?