OZ Pracujúca chudoba podporuje KOZ pri rokovaniach o výške minimálnej mzdy

Autor: Milan Kuruc | 20.8.2019 o 14:54 | (upravené 20.8.2019 o 15:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1547x

Odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv je súčasťou Európskej sociálnej charty (revidovanej), ktorú sa SR zaviazala dodržiavať, takže ide o záväzok.

Odporúčanie, aby čistá minimálna mzda (MM) bola vo výške 60 % z čistej priemernej mzdy sleduje dva hlavné ciele: 1. aby človek s MM mal príjem taký, ktorý zaručuje dôstojnú životnú úroveň,2. aby sa príjmová nerovnosť, ktorej zvyšovanie má negatívne sociálne a ekonomické dopady, nezvyšovala, a tam kde je vysoká, aby sa znížila na takú úroveň, aby neškodila. 

Tvrdenia politikov a analytikov z INESS, že toto odporúčanie nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín EÚ nie sú v súlade s realitou. Podľa dát OECD za rok 2018 túto hranicu prekračuje Belgicko (60,15 %) a tesne pod ňou je Slovinsko (59,11 %). Z vyspelých krajín sveta sa k tejto hranici úspešne blížia aj Kanada (55,76 %) a Nový Zéland (59,47 %). Tu by sme chceli upozorniť na fakt, že Nový Zéland, Slovensko a Slovinsko majú porovnateľnú produktivitu práce. Podľa OECD v roku 2018 bola produktivita (GDP per hour worked) na Slovensku 41,21 $, v Slovinsku 40,16 $ a na Novom Zélande 37.27 $.

Často počúvame, že Slovensko má nízku produktivitu práce a vraj aj preto máme také nízke mzdy, čo je, samozrejme, do istej miery pravda, no táto relatívne nízka produktivita nevysvetľuje disproporcie ohľadom podielu miezd na HDP, alebo na pridanej hodnote. Stačí sa pozrieť na spomínané Slovinsko a Nový Zéland, ktoré majú porovnateľnú produktivitu práce, no zároveň majú podstatne vyššie podiely miezd na HDP a pridanej hodnote.

Zároveň je problémom aj fakt, že po dlhom a silnom raste našej produktivity práce prišiel v posledných rokoch útlm tohto rastu, ktorý je následkom toho, že slovenské firmy investovali do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ. Tento podiel je najnižší vo V4 a nižší ako v Slovinsku a Estónsku. Nie, nedá sa vyhovárať, že je to kvôli tomu, že u nás je zväčša zahraničný kapitál, ktorý výskum a vývoj robí doma. Podobné podiely zahraničného kapitálu sú v celej V4, aj v Slovinsku a v Estónsku, no u nás dávajú firmy do výskumu a vývoja najmenej.

Problémom našich firiem je fakt, že svoju konkurencieschopnosť postavili na politike nízkych miezd a túto politiku sa snažia za každú cenu udržať v chode. Produktivitu práce nedvihne ani to, že ľudia budú pracovať viac a dlhšie. Našej produktivite práce dokonca nepomôže, ani keď ľudia budú pracovať za troch, alebo štyroch. Produktivitu práce treba dvíhať inováciami a novými technológiami. Treba si vyjasniť, či chceme konkurovať Bangladéšu, alebo vyspelým krajinám. Pretože ak chceme konkurovať Bangladéšu, tak MM treba zásadne znížiť, ale keď chceme konkurovať najlepším, tak to určite udržiavaním politiky nízkych miezd nepôjde.

Ďalšou výčitkou zo strany zamestnávateľov je, že rast miezd predbieha rast produktivity práce. Tento fakt tú máme posledných 4-5 rokov. Áno, ak by toto predbiehanie bolo zásadné, výrazné a trvalo by dlhšie časové obdobie, bol by to problém. Nepamätáme si však, že by zamestnávatelia v minulosti kritizovali opačný trend, keď rast produktivity výraznejšie predbiehal mzdy a trval aj neporovnateľne dlhšie časové obdobie. Dnes len dobiehame zameškané.

Mimochodom, keď sme už pri produktivite práce, tak sa pozrime na nedostatok zamestnancov a schopnosť našej ekonomiky nájsť uplatnenie pre nízkovzdelaných ľudí. Nemecko má podstatne väčší problém s nedostatkom pracovnej sily, zároveň má vyššiu produktivitu práce, má vraj podstatne sofistikovanejší priemysel s vyššou pridanou hodnotou, a predsa dokážu v Nemecku využiť oveľa vyšší podiel nízkovzdelaných ľudí ako my u nás. Je tomu tak aj vďaka tomu, že tamojšie firmy oveľa viac investujú do celoživotného vzdelávania dospelých, no my v tomto taktiež patríme k najhorším v EÚ.

Ale vráťme sa k MM. Analytik INESS, Róbert Chovanculiak nedávno prišiel s vlastným výpočtom MM, pričom jemu vyšlo, že v roku 2020, by mala byť MM v hrubom vo výške 572 €, pričom pri výpočte sa inšpiroval odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv. Pri svojom výpočte však urobil jednu zásadnú chybu. Na výpočet MM na rok 2020 použil výšku priemernej mzdy za rok 2018. Ako ekonóm by mal vedieť, že takto urobený prepočet je hrubým zavádzaním, keďže odporúčanie tohto výboru hovorí o podiele voči aktuálnej čistej priemernej mzde. To v preklade znamená, že mal rátať s prognózovanou čistou priemernou mzdou na rok 2020, nie s priemernou mzdou z roku 2018.

V poslednej dobe často počúvame, že ak príde kríza, tak rekordne rastúca MM môže naše hospodárstvo poškodiť a kvôli nej budú ľudia prichádzať o prácu. Tu je potrebne spomenúť prípad Slovinska, ktoré v roku 2010, práve počas najhorších prejavov poslednej finančnej a hospodárskej krízy, zvýšilo svoju MM o 23 %. Samozrejme, v tom roku nezamestnanosť v Slovinsku stúpala, ale stúpala porovnateľne s krajinami kde MM nedvíhali, dvíhali menej, alebo kde celoplošnú MM nemajú.

Ak príde kríza, samozrejme, že ľudia budú prichádzať o prácu, tak ako o ňu v čase krízy prichádzajú vždy, ale nie z dôvodu výšky MM. Aj keby sme v roku 2020 mali MM vo výške 60% z priemernej mzdy, čo podľa návrhu ministerstva práce mať nebudeme, stále to bude málo, hlavne s ohľadom na fakt, že aj priemerná mzda na Slovensku je v dôsledku politiky nízkych miezd podhodnotená. Ak by sme na Slovensku mali podobný podiel miezd na HDP ako Slovinsko, Chorvátsko, alebo Estónsko, mohla by byť priemerná mzda približne o 200 až 300 eur vyššia.

Preto OZ Pracujúca Chudoba podporuje požiadavku KOZ na určenie MM na rok 2020 vo výške 635 €.

   

 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cez Thomas Cook sú v zahraničí aj Slováci, ich počty nie sú známe

Najstaršia cestovná kancelária na svete skrachovala.

Od sebavedomia k panike. Ako sa zmenil Kočner v Threeme

Kočner poslal správu aj Jánovi Kuciakovi.


Už ste čítali?