Bacha na klamstvá o minimálnej mzde

Autor: Milan Kuruc | 30.4.2019 o 3:30 | Karma článku: 7,38 | Prečítané:  3109x

Zamestnávateľom a ekonomickým analytikom nikdy tak nezáležalo na zamestnancoch ako pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Vtedy majú títo ľudia plné ústa rečí o tom, ako im ide o dobro zamestnancov, ktorých sa toto zvýšenie týka.

A čo je pre nich dobré? No predsa, aby sa minimálna mzda nezvyšovala. A keď sa už inak nedá, tak aby sa zvyšovala čo najmenej. To je to najlepšie, čo môžeme pre zamestnanca s minimálnou mzdou urobiť. Nič mu nedať. Vidíte. Ak ste zamestnanec, nemusíte sa báť, pre týchto ľudí je vaše dobro na prvom mieste.

Obohraný trik

Ak by vám minimálna mzda porástla, ohrozilo by to predsa vaše pracovné miesto, a nakoniec by ste nemali ani to, čo máte. Najstarší trik v učebniciach zamestnávateľov: Chcete viac? Pohrozím vám stratou pracovného miesta.

Trik síce obohraný, ale funguje. Dokonca sa nájdu nízko platení zamestnanci, ktorí nadávajú na odborárov, že sa snažia o rapídne zvýšenie minimálnej mzdy. Sú presvedčení, že kvôli tomu prídu o svoje zamestnanie.

Človek s minimálnou mzdou žije v konštantnom existenčnom strachu o svoje živobytie. Ak takémuto človeku pohrozíte, že príde aj o to málo, čo má, je jasné, ako zareaguje. A zamestnávatelia to radi využijú.

Opakujú tieto poučky o zvyšovaní minimálnej mzdy a ničení pracovných miest. Tvária sa fundovane, a pritom je to iba zastrašovacia taktika maskujúca sa ako ekonomická teória.

A toto sa opakuje každý rok. Ak vám niekto bude kolom dokola tvrdiť, že vie lietať a vy mu poviete ukáž, a on nič, prestanete ho počúvať. My však tieto reči zamestnávateľov a ekonomických analytikov počúvame rok čo rok už celé veky.

Skutočnosť

Keď sa v roku 2013 zvýšila minimálna mzda na 338 eur, počúvali sme, že to ohrozí pracovné miesta. Čo sa stalo? Zamestnanosť sa zvýšila.

Keď v roku 2014 vláda zdvihla minimálku na 352 eur, čo sa stalo? Zamestnanosť sa opäť zvýšila. Čo sme však počúvali? Že si musíme vybrať: buď chceme pracovné miesta, alebo vyššie mzdy.

Keď sa v roku 2015 minimálka zvýšila na 380 eur, čo sa stalo? Zamestnanosť sa opäť zvýšila. Čo sme ale počúvali? Že zvýšenie ohrozí pracovné miesta.

Keď sa v roku 2016 minimálna mzda zvýšila na 405 eur, čo sa stalo? Zamestnanosť sa znovu zvýšila. Čo sme však počúvali? Že zvýšením ohrozujeme práve tie skupiny zamestnancov, ktorým chceme pomôcť. Ako vidíte, aj vtedy mali zamestnávatelia na srdci najmä dobro zamestnancov.

Keď sa v roku 2017 zvýšila minimálna mzda na 435 eur, čo sa stalo? Asi už viete: zamestnanosť sa zvýšila. Čo sme počúvali? Zase to isté: zastrašovanie maskujúce sa za ekonomickú teóriu – že zvýšenie minimálnej mzdy povedie k zániku pracovných miest.

Keď sa v roku 2018 zvýšila minimálna mzda na 480 eur, čo sa stalo? Áno. Zamestnanosť sa opäť zvýšila. Čo sme počúvali? Áno: že zvýšenie povedie k zániku pracovných miest.

Teraz je rok 2019 a minimálna mzda 520 eur. Čo sme predtým počúvali? Niečo o implózii ekonomického vesmíru. Čo sa stalo? Hádajte.

Odborári požadujú v roku 2020 zvýšiť minimálnu mzdu na 635 eur. Vláda rozmýšľa o 600 eurách. Čo počúvame od zamestnávateľov? Niečo originálne? Ale prosím vás. Zase ten refrén o ohrozovaní pracovných miest.

Po minulé roky nám nielenže stúpala zamestnanosť, ale zároveň klesala nezamestnanosť. Z roku 2012, keď bola nezamestnanosť 14,44 %, sme sa v roku 2018 dostali na úroveň 5,04 %. Od roku 2012 do roku 2018 stúpla minimálna mzda z 327 na 480 eur, teda o 47 %. V hladovom okrese Rimavská Sobota za ten čas klesla nezamestnanosť z 35,59 % na 16,15 %. Zázrak. Vyššia minimálna mzda mala predsa podľa týchto „odborníkov“ nezamestnanosť v takto ťažko skúšanom okrese zvýšiť. A nielen v ňom, ale v celej republike.

Mojím snom je dozvedieť sa, prečo týchto ľudí berie ešte niekto vážne. Prečo ich stále počúvame, a prečo im novinári stále dávajú priestor.

Keď v roku 2015 Nemecko zaviedlo minimálnu mzdu, počúvali sme, ako na to Nemecko doplatí. Hovoril to Sulík, hovorili to „analytici“ z inštitútu INESS. Čo sa stalo? Nezamestnanosť je v Nemecku najmenšia za posledných 30 rokov. Počúva týchto ľudí niekto ďalej? Čuduj sa svete, áno.

Pre tvrdenie, že minimálna mzda ohrozuje pracovné miesta neexistujú žiadne empirické dôkazy. Napriek tomu to počúvame stále dokola. A dokola. A dokola.

Ekonómia ako náboženstvo

Niektorí ekonómovia tomu naozaj veria, dokonca aj napriek tomu, že realita ukazuje pravý opak. Veria totiž príbehu,  že keď niečomu stúpne cena, klesne po tom dopyt. Stúpne cena práce, logicky sa bude menej zamestnávať. Toto je ale veľmi sploštené vnímanie tak komplexného ekosystému, akým ekonomika je.

Ak by to bola pravda, potom by sme mali mať veľmi málo generálnych riaditeľov firiem. Tých máme v histórii najviac a pritom ich platy najrýchlejšie rastú. To preto, že ekonomika je komplexný adaptívny systém, v ktorom fungujú spätné väzby. Je náročné skutočne sa v ňom vyznať a robiť predikcie.

Možno by títo ľudia mohli uveriť novému príbehu, a síce, že keď ľudia majú viac peňazí, podnikatelia majú viac zákazníkov a vyššie tržby, a nakoniec zamestnávajú viac zamestnancov.

Teraz je však situácia iná. Vraj. Vláda už nechce minimálnu mzdu zvýšiť len tak. Ale chce urobiť vo zvýšení skok. O 80 eur. A to už teda teraz naozaj ekonomiku poškodí.

Viete, v skutočnosti nikto nevie, čo sa stane, keď sa minimálna mzda zvýši skokom. To sa uvidí, až keď sa to urobí. A ja hovorím, že tento skok urobiť treba. Máme podobnú výkonnosť ekonomiky ako Slovinsko, no oni majú minimálnu mzdu 843 eur. V roku 2010 Slovinsko zdvihlo minimálnu mzdu skokom o 137 eur, potom ju zvyšovali pozvoľne.

Skok raz musíme urobiť aj my, pretože minimálnu mzdu máme stále prinízku.

Zdá sa 80 eur niekomu ako závratná suma? Zoberte si, že v decembri 2017 bola minimálna mzda 435 eur. V januári 2019 bola minimálna mzda 520 eur. To je zvýšenie o 85 eur za 13 mesiacov. Skolabovalo nám hospodárstvo? Nie.

Ako to dopadne?

Zamestnávatelia sa skoku minimálnej mzdy evidentne zľakli. Lebo to, čo je pre nich najťažšie, je zrieknuť sa časti ziskov v prospech zamestnancov. Alebo by možno museli začať inovovať, investovať do vzdelávania, do výskumu a vývoja, do nových procesov, do nových technológií. A to sa im akosi nechce. Slovensko patrí medzi krajiny, kde firmy investujú do výskumu a vývoja najmenej v porovnaní s krajinami EÚ.

A tak zamestnávatelia začali intenzívne lobovať. Pellegrini sa už stihol vyjadriť, že 600-eurová minimálna mzda je síce cieľom vlády, ale mali by sme byť obozretní, aby sme jej zvýšením neprispeli k strate pracovných miest. Rozprávka o tom, že minimálna mzda ničí pracovné miesta, je tak hlboko zakorenená v ľuďoch, ktorí majú vplyv na spoločnosť, že jej veria všetci, i tí, ktorí sú napravo i naľavo.

Ak by vyššia minimálna mzda mala z trhu predsa len vytlačiť niektoré firmy, nech sa páči. Slovensko musí jasne povedať, že už nemienime byť krajinou, kde majú právo podnikať firmy, ktorých biznis model a existencia závisí na platení nedôstojných miezd, z ktorých majú ľudia problém si zabezpečiť základné veci pre život.

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

Tento článok pôvodne vyšiel na Glob.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cez Thomas Cook sú v zahraničí aj Slováci, ich počty nie sú známe

Najstaršia cestovná kancelária na svete skrachovala.

Od sebavedomia k panike. Ako sa zmenil Kočner v Threeme

Kočner poslal správu aj Jánovi Kuciakovi.


Už ste čítali?