reklama

Sloboda hovoriť o vlastnej mzde

Tá tu doteraz nebola, ale od 1. januára už možno bude. Keď sa v práci stretnete po víkende s kolegami, môžete sa baviť o koláčikoch, čo ste cez víkend piekli, o opekačke, na ktorej ste boli, o výlete, ktorý ste absolvovali, ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

... alebo o tom, koľko ste toho počas voľna stihli vypiť.

O vlastnej mzde sa ale baviť nemôžete, pretože mnohí z vás to majú zakázané v pracovných zmluvách alebo pracovných poriadkoch. Ak tento zákaz porušíte, personálne si vás zoberie na koberček, siahne vám na odmeny, alebo vás po druhom porušení vyhodí z práce. Ide totiž o hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Nie je to len o tom, že si s kolegom prezradíte svoje mzdy, aby ste navzájom zistili, či vás zamestnávateľ platí rovnako za rovnakú prácu, alebo či ten lenivejší dostáva vyššiu mzdu ako vy, len preto, že je miláčik šéfa. Stáva sa aj také, že vášmu kolegovi sa nezdá výpočet mzdy na výplatnej páske a poprosí vás, aby ste mu ju prerátali, pretože sa tomu rozumiete. V tom prípade kolega prezradil kolegovi mzdu a už je zle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dostali sme sa do stavu, kedy vám zamestnávateľ určuje, o čom sa baviť môžete a o čom nie, a nielen na pracovisku, ale aj mimo neho. Dospelým ľuďom. O tom, čo si robil cez víkend sa s kolegom pokojne bav, pokojne si dohodnite večerné pivo, zbližujte sa, socializujte, len sa medzi sebou neopovážte baviť o platovej politike firmy! To zakazujeme!

Je to logický manéver. Kým sa bavíte o kamarátskych témach, je to dobre, pretože to medzi vami vytvára sociálne puto, a o to ťažšie sa potom z firmy odchádza, aj keď tam nemáte dobré pracovné podmienky. Držia vás tam sociálne vzťahy. Keď sa však začnete medzi sebou baviť o svojich mzdách, môže sa stať, že zamestnávateľovi budú na dvere klopať zamestnanci. Jeden po druhom, dožadovať sa vysvetlenia, prečo Fero zarába o dve stovky viac, keď robí tú istú prácu ako ja, alebo prečo zarábam menej, keď urobím trikrát toľko ako Fero.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebodaj by ste sa dozvedeli, že váš kolega, čo práve nastúpil má o 150 eur vyššiu mzdu ako vy, čo robíte vo firme desať rokov a poznáte všetky procesy a nuansy svojej práce naspamäť.

Ako to teda vyriešili zamestnávatelia? Dali do zmlúv a pracovných poriadkov klauzulu, že sa zaväzujete zachovávať mlčanlivosť o vlastnej mzde. Keď tento nezmysel dovediete do dôsledkov, tak podľa takejto pracovnej zmluvy by ste svoju mzdu nemali prezradiť ani leasingovke, finančnému poradcovi, banke, alebo hypotekárnemu brokerovi.

Ako sme to vyriešili my? Prišli sme s nápadom toto zamestnávateľom zakázať. Inšpirovali sme sa zákonom z amerického štátu Massachussetts. Tam dali rovno do zákona, že zamestnanec má právo odhaliť výšku svojej mzdy, diskutovať o nej a vypytovať sa ostatných, koľko zarábajú. A zamestnávateľ mu v tom nesmie nijak brániť. A už vôbec nie ho za to postihovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Schválenie do našeho právneho poriadku je na dobrej ceste. Vlastne, to možno bude rekord. Dostať do zákona výšku mzdy v pracovných inzerátoch nám trvalo rok a pol, a toto sa nám podarí možno už za tri mesiace. Siedmeho októbra sme dostali tento nápad a zdá sa, že nové ustanovenie môže začať platiť už od 1. januára.

Na to, že sme obyčajní aktivisti, ktorí sa snažia niečo v našej spoločnosti zlepšiť doslova z petržalského bytu, to vyzerá na úspech. Mali sme šťastie, podarilo sa to prifariť ako zásadnú pripomienku k zákonu, ktorý sa schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní. Preto to ide zrazu tak rýchlo. Ale netešme sa, ešte to neprešlo parlamentom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najprv sme s tým oslovili Braňa Ondruša, Mira Beblavého a Konfederáciu odborových zväzov. Všetkým sa nápad pozdával. Potom sme tento náš nápad dali spolu s KOZ ako zásadnú pripomienku k novelizácii zákona, ktorým chce vláda uvoľniť pravidlá pre dovoz pracovnej sily z tretích krajín.

Potom bolo rokovanie medzi Ministerstvom práce, KOZ a zamestnávateľmi. Tam my prístup nemáme, tam to so zamestnávateľmi vybojovala viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Ministerstvo s tým problém nemalo, Braňo Ondruš ako štátny tajomník Ministerstva práce hneď pochopil prínos tohto návrhu a pripomienku akceptoval. To práve zamestnávatelia chytili hysterický záchvat.

Najprv začali habkať, že s tým nesúhlasia. Potom dodali, že s tým nesúhlasia, lebo s tým nesúhlasia. A potom sa zmohli na to, že s tým nesúhlasia, lebo s tým majú morálny problém. Keď už boli v koncoch, začali kričať, že to spôsobí revolúciu, a že či chceme, aby sa po firmách na nástenky vylepovalo, kto koľko zarába.

Neprekvapuje ma tá reakcia. A neprekvapuje ma ani, že nepochopili, o čo v návrhu ide. Pretože namiesto záchvatov, je treba skôr počúvať. Návrh je o tom, že o svojej mzde sa baviť nemusíte, keď nechcete, nikto vás do toho nenúti. Ale keď tak urobíte, nemôžu vás disciplinárne riešiť a už vôbec nie to považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nejde o žiadne vyvesovanie platov na nástenky. Tak ďaleko sú len v nordických krajinách, kde si vo Švédsku, FínskuNórsku viete zistiť, koľko zarába ktorýkoľvek váš sused.

Opatrenie, ktoré zamestnancom umožní baviť sa slobodne o svojich mzdách, je vo svojej podstate veľmi elegantné. Zamestnávateľov nestojí ani cent, a ani im nezavádza novú povinnosť. Ani mzdy v inzerátoch ich nestáli ani cent, tam ale vykrikovali, že majú povinnosť navyše. Lebo naťukať do inzerátu číslo je hrozne namáhavá činnosť. V tomto prípade nemusia ani to, ale aj tak sú hystericky proti.

Jasné, že sú. Lebo, ak by boli platy transparentné, museli by nastoliť novú kultúru vo firmách. V prvom rade by museli začať zamestnancov odmeňovať spravodlivo podľa zásluh, teda na základe odvedenej práce. A zároveň by sa museli naučiť zamestnancom vysvetliť a komunikovať s nimi, prečo ten zarába toľko a ten toľko. Muselo by postupne skončiť odmeňovanie podľa sympatií, antipatií, poslušnosti a neposlušnosti.

Mzdy v inzerátoch a sloboda hovoriť o svojich mzdách sú začiatok a prvé nástroje, ktoré majú zmeniť kultúru zamestnaneckého prostredia. Tieto opatrenia majú vyrovnať nerovný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Majú dať zamestnancom do rúk informácie, ktoré keď budú šikovní a angažovaní, budú vedieť použiť.

Zároveň to znamená, že sa bude musieť pomaly začať meniť firemná kultúra. Tá zmena by mala spočívať v spravodlivejšej a transparentnejšej platovej politike a intenzívnejšej komunikácii so zamestnancami a medzi zamestnancami. Závisť vzájomných miezd a zlá krv totiž ešte nikdy nikomu nepomohli. A práve tohto sa musíme zbaviť. Tajnostkárstvo to však len podporuje.

Ak sa pýtate, čo sa stane so zmluvami a pracovnými poriadkami, ktoré boli podpísané pred účinnosťou tohto zákona, tak sa nebojte, nebude to platiť len pre nové pracovné zmluvy. Ak toto opatrenie poslanci schvália, stane sa to, že pasáže v zmluvách a pracovných poriadkoch, kde vám zamestnávateľ zakazuje rozprávať o vlastnej mzde, budú neplatné.

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

Milan Kuruc

Milan Kuruc

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  58x

Pôsobí ako podpredseda Energeticko-Chemického odborového zväzu. Je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré rozpútalo verejnú debatu o mzdách, presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, slobodu hovoriť o vlastnej mzde a zrušenie poplatkov v pracovnoprávnych sporoch. Zoznam autorových rubrík:  Ekonomika a MzdyZamestnanciOdvodový bonusSaSVoľby 2016Nezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu