Zakážme firmám zakazovať

Autor: Milan Kuruc | 17.10.2018 o 7:41 | (upravené 17.10.2018 o 14:50) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  11314x

Kam až môže zájsť právo zamestnávateľa starať sa vám do života? Napríklad do toho, o čom sa budete rozprávať s rodinou alebo kolegami? 

Stále počúvam, že štát môže robiť len čo-to, aby tlačil na mzdy v súkromnom sektore. Môže, napríklad, zvyšovať minimálnu mzdu, alebo príplatky za noc, víkend a sviatok. Alebo že môže zvyšovať mzdy svojim zamestnancom a konkurovať tak mzdám v súkromnom sektore.

Podľa mňa však môže byť kreatívnejší a robiť viac.

Jedným z príkladov je zverejňovanie miezd v inzerátoch. Politikom sme vysvetlili, že je to dobrý nápad, že je to pro-trhové opatrenie, že ľuďom pomôže sa zorientovať na trhu práce, odtabuizuje tému miezd, a nič to nikoho nebude stáť. Myšlienka sa im zapáčila a pozrime sa: mzdy v inzerátoch sú na svete a teraz chcú náš nápad prebrať aj bratia Česi. Už sa tam kvôli tomu hádajú a tá diskusia je ako cez kopirák.

Mzdy v inzerátoch sa podarili a teraz prišiel čas posunúť sa ďalej.

Potrebujeme do zákona dostať ďalšie pravidlo. Zase nebude nikoho nič stáť a dokonca nebude firmám ani vytvárať novú povinnosť. To im totiž vadilo v mzdách v inzerátoch: nová povinnosť. Teraz to bude nielen opäť bez ďalších výdavkov pre firmy, ale aj bez povinnosti navyše.

Urobíme iba jednu vec: zakážeme firmám zakazovať zamestnancom baviť sa o mzde.

Nebolo by potrebné to urobiť, keby išlo o ojedinelé praktiky. Tak, ako by nebolo potrebné zavádzať povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, keby „mzdu dohodou“ uvádzali firmy iba tu a tam. Ojedinelé to však nebolo a my sme si museli základnú slušnosť – zverejniť mzdu v ponuke pracovného miesta – vynútiť zákonom.

A rovnako si základnú slušnosť – nepostihovať zamestnancov za to, že sa chcú s kolegami rozprávať o svojej mzde – budeme musieť vynútiť zákonom opäť.

Je to totiž bežná prax. Firmy to dávajú do zmlúv alebo pracovných poriadkov.

Zamestnávatelia to môžu obhajovať, ako chcú a koľko len chcú. Pravdepodobne sa dočkáme absurdných zdôvodnení ako pri mzdách v inzerátoch, ale cieľom týchto zákazov je len jediná vec: zabrániť zamestnancovi, aby sa dozvedel, koľko zarába jeho kolega na rovnakej pozícii - len aby si neprišiel pýtať viac. Zamestnávatelia tieto rozhovory totiž veľmi radi nemajú.

S týmto zakazovaním je tu ešte jeden problém.

U nás, a aj v iných štátoch EÚ platí právny princíp, že za rovnakú prácu v tej istej firme a v tom istom štáte patrí zamestnancom rovnaká základná mzda. Inak ide o diskrimináciu. Pre mnohých to znie neuveriteľne, ale je to tak. Taký je zákon.

To v praxi znamená, že predavačka v trenčianskom Lidli nemôže mať vyššiu základnú tarifnú mzdu ako predavačka v Lidli v Bardejove. Ak pracujú v rámci jedného štátu pre tú istú firmu a majú rovnakú náplň práce, nemôže im zamestnávateľ priznať rozdielne základné mzdy len preto, že sú z iného regiónu.

Ak to tak urobí, ide o diskrimináciu pracovníka len preto, že tu prácu vykonáva v inom regióne. Neobstojí ani argument, že predavačka v Trenčíne obslúži viac zákazníkov ako predavačka v Bardejove. V tomto prípade sa totiž nezohľadňuje efektivita práce, ale pracovná náplň. Ak je rovnaká, patrí obom pracovníčkam rovnaká základná tarifná mzda.

Naschvál hovorím o základnej tarifnej mzde. Tá musí byť rovnaká. Neplatí to však pre odmeny a variabilné zložky, ktorými môže zamestnávateľ oceňovať rozdielny výkon pracovníka. Mnohým príde neuveriteľné, že toto nariaďuje zákon, ale opakujem: je to tak. A nielen u nás. Múdro sa tomu hovorí rovnaká mzda za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Firmy toto pravidlo obchádzajú buď tak, že do pracovnej náplne zamestnancov dávajú rozdielny obsah, aj keď defakto ide o tú istú pozíciu. Alebo to riskujú, lebo vedia, že zamestnanci o tom aj tak netušia a len jednoducho vyplácajú rozdielne mzdy.

Ak by ste sa chceli súdiť, môžete. A je dosť možné, že aj vyhráte. Ale oveľa lepšie to vyriešili zamestnanci jednej firmy, ktorá má svoje pobočky na východe a aj v Bratislave. Východniari sa dozvedeli, že na rovnakých pozíciách dostávajú cca o 30 % nižšie mzdy ako ich kolegovia v Bratislave. Išlo o administratívne pozície. Nešli cez súd, ale na kolektívnom vyjednávaní si vydupali dorovnanie miezd. Z roka na rok im mzdy na východe stúpli o 30 %, a to len preto, že sa dožadovali toho, čo firme nariaďuje zákon.

Aby ste sa však mohli dozvedieť, že vás zamestnávateľ platovo diskriminuje, musíte vedieť, že váš kolega na tej istej pozícii zarába viac. Keďže zamestnávateľ nevie, ako by tomuto zabránil, tak to zakazuje v pracovných zmluvách a pracovných poriadkoch. Len takto jednoducho a primitívne.

Ak túto mlčanlivosť porušíte, považuje sa to za porušenie pracovnej disciplíny. A pár napomenutí a dostávate výpoveď. Za takúto hlúposť. Ako keby s vašim výkonom práce a pracovnou disciplínou nejako súviselo to, či sa s kolegom bavíte o svojej mzde alebo nie. Je to absurdné.

Preto navrhujeme nové opatrenie. Majú ho napríklad v Dánsku alebo v americkom štáte Massachusetts.

V Dánsku platí zákonné ustanovenie, že

zamestnanec má právo odhaliť informácie o svojom plate. Tieto informácie môže sprístupniť komukoľvek.

Keď mám byť ale úprimný, verzia tohto ustanovenia z amerického štátu Massachusetts sa mi páči viac. Tam idú trochu viac do hĺbky ako Dáni.

V Massachusetts od januára 2018 platí, že:

sa považuje za nezákonné, aby zamestnávateľ požadoval ako podmienku uzavretia zamestnaneckého pomeru, že sa zamestnanec zdrží zisťovania, diskutovania alebo odhaľovania informácií o svojej vlastnej mzde, vrátane benefitov a iných kompenzácií, alebo o mzdách ostatných zamestnancov.

To je všetko.

Naši legislatívci by to mali naformulovať tak, aby to zodpovedalo slovenským pomerom a zároveň týmto novým opatrením zneplatniť všetky pasáže v pracovných zmluvách a pracovných poriadkoch, ktoré sa týkajú povinnosti zachovávať mlčanlivosť o mzdách.

Výsledok bude perfektný, pretože bude elegantný.

Tak ako mzdy v inzerátoch odtabuizovali tému miezd a konečne sa začalo hovoriť o tom, koľko vlastne zarábame a či je to normálne, tak podobný efekt očakávam od tohto ustanovenia. Firmy sa tomu budú brániť vtipnými a zábavnými argumentami, rozprúdi sa ďalšia verejná debata o mzdách, a zamestnanci sa postupom času prestanú báť s kolegami baviť o svojom zárobku. Nikto ich do toho nútiť nebude, ale keď sa tak rozhodnú, nikto ich za to nebude môcť postihnúť.

A ako bonus: bude oveľa jednoduchšie odhaľovať platovú diskrimináciu na pracovisku.

A to je zase niečo, čo môže napomôcť zvyšovaniu miezd v našej utešenej republike.

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?