Neplatia. Nemajú.

Autor: Milan Kuruc | 27.7.2018 o 13:59 | (upravené 7.8.2018 o 16:06) Karma článku: 10,31 | Prečítané:  6431x

Počuli ste už tú pesničku, kde sa spieva, že podnikatelia nemajú zamestnancov, je potrebné zjednodušiť dovoz cudzincov z tretích krajín, a firmy musia odmietať zákazky? Hrajú to stále.

Väčšinou v rádiách, telke, a v hociakom periodiku.

Spieva sa tam niečo, že prácu nemá len ten, kto nechce pracovať, Slováci nechcú za prácou cestovať, potom to pokračuje nejak tak, že Slováci nemajú potrebnú kvalifikáciu, a že treba uvoľniť pravidlá pre zamestnávanie cudzincov z Ukrajiny a Srbska, a že treba spružniť zákonník práce. Väčšinou je to vždy vo voľnom verši, čiže sa to vôbec nerýmuje a nemá to pravidelný rytmus.

A vždy keď to počúvate, máte pocit, že tam niečo chýba. Niečo, čo by z tej pesničky spravilo hit. Nehovorím, že som expert na pop, preto strelím svoj nápad len tak zbrucha: ale čo keby sa tam spievalo aj niečo o nízkych mzdách? To by mohlo tomu dodať taký nejaký... kontrapunkt.

Nedávno o tom zaspievala aj Podnikateľská aliancia Slovenska, aby nám prezradila, že len 15 % z oslovených 115-tich podnikateľov nepociťuje nedostatok pracovných síl. Zvyšných 85 % tento nedostatok pociťuje. Máme to na stole každý deň, a už určite aj vaša babka vie, že na trhu nie sú ľudia. Na to, že sme túto odrhovačku počuli už sedem miliónov stoosemdesiattíctristodvadsaťsedemkrát, to nejak nezachytil európsky štatistický úrad.

Ten hovorí, že patríme ku krajinám, ktoré majú najmenší počet neobsadených pracovných miest z celkového počtu. Sme šiesty odzadu:

Najhoršie je na tom logicky Česká republika, kde je najnižšia nezamestnanosť v cele Európskej únii. Tí naozaj majú problém nájsť ľudí a prejavuje sa to aj na štatistikách Eurostatu.

Ale to je v poriadku, Slováci ako takí, a je jedno, či sú to zamestnanci alebo zamestnávatelia, boli vždy majstrami vo vykrikovaní, lamentovaní, horekovaní a obviňovaní. A ak sa pri tejto vete práve niekto urazil, tak áno, aj v urážaní. Proste, čo si budeme hovoriť, ide nám to.

Tie nízke mzdy sú ale dosť podstatnou časťou celej tejto pesničky. Nedávno aj Inštitút finančnej politiky potvrdil, že sme v podstate najhorší v rámci celej únie v tom, ako sa u nás prerozdeľuje pridaná hodnota medzi podniky a zamestnancov. Slováci jednoducho niečo vyprodukujú, ale väčšiu časť z produkcie si zhrabne podnik a oveľa menšiu časť (než je bežné na západe) dostane slovenský zamestnanec.

Nízke mzdy sú dôvod, prečo tu ľudia zrazu nie sú. V priebehu rokov ich firmy politikou nízkych miezd vyhnali ďaleko na západ, teraz nariekajú a ako riešenie neponúkajú rast miezd, neponúkajú férovejšie rozdelenie vyprodukovanej hodnoty, nie, ponúkajú dovoz cudzinov. To znie tak humanisticky: Dovoz. Cudzincov.

A vyjadrujú sa o nich celkom pozitívne. Napríklad v tej analýze od podnikateľskej aliancie sa hovorí, že „cudzinci sú flexibilnejší, ochotní pracovať viac a dlhšie ako dostupní občania SR.“ To inak v preklade znamená, že sú aj lacnejší. V zásade to potvrdila aj polovica opýtaných podnikateľov, ktorí sa vyjadrili, že podľa ich skúseností pracujú cudzinci za menej.

Slováci sú nedostupní, a ako zázrakom príde niekto, kto je ochotný pracovať viac, dhlšie, je flexibilnejší, rozumej, že si k nemu môžeš viac dovoliť a ešte aj pracuje za menej. No nedovez to!

Jeden podnikateľ zo stavebného sektora povedal, že zamestnáva ľudí cez agentúru, pričom platí za každého zamestnanca 11 eur na hodinu a ten zamestnanec z toho vidí ledva polovicu. Sťažoval sa, že agentúre platí veľa. Pokojne mi to niekto vysvetlite, ale mne nejde do hlavy, prečo tento človek tých ľudí nezamestnáva napriamo. Som celkom presvedčený, že stovka na deň pre stavebného robotníka je celkom pekný peniaz.

Iná podnikateľka zase tvrdí, že „nepracuje už len ten, kto nechce.“ No áno, je totiž celkom výsostné právo človeka aj nepracovať. Dať si napríklad chvíľu oddych, alebo čakať na ponuku lepšieho miesta, ak, pravda, máte ten luxus, že vás obchádza ten gniavivý pocit nedostatku peňazí. Nemyslím si, že človek má proste pracovať hocijak, hocikedy, pre hocikoho a za hocikoľko. Sú proste aj takí, čo nepracujú, lebo si môžu dovoliť odmietnuť prácu s nevhodnými podmienkami.

Celý prieskum medzi podnikateľmi točí o tom istom a dokola: je nedostatok pracovných síl a treba doviezť cudzincov. Ale o výške miezd ani ťuk.

Jasné, samotní podnikatelia predsa nemôžu nahlas povedať: áno, platíme málo, to ste chceli počuť? To by riskovali, že by sa Slováci zobudili, a začali by pýtať viac. Predsa len to však naznačili, keď povedali, že dokonca ani pre Ukrajincov nie je Slovensko vysnívaná krajina, že nie sme ich prvá voľba a že chcú ísť ďalej na západ. Čím to asi je? Možno by bolo treba spraviť štúdiu s relevantnými odborníkmi, napríklad sociológmi a ekonómami, aby na túto zapeklitú otázku dali odpoveď.

A keď necháte podnikateľov hovoriť viac, povedia vám presne, ako sa na svojich zamestnancov pozerajú. Napríklad jeden povedal, že „najrizikovejší zamestnanci sú tí slobodní bez hypotéky a rodiny, pretože nemajú zábrany odísť ku konkurencii.“ To v preklade znamená, že zamestnávatelia preferujú zamestnancov zadĺžených a s rodinnými záväzkami, pretože takí sa jednoduchšie ovládajú a zastrašujú, napríklad stratou pracovného miesta.

Takže áno, podnikatelia budú naďalej spievať balady o nedostatku pracovných síl, budú sa naďalej snažiť nechať si čo najviac z vyprodukovanej hodnoty, dostať sem čo najviac cudzincov, rozumej tých, čo budú robiť viac, za menej, a bez reptania, lebo si v cudzej zemi nevedia pomôcť a nevedia, na koho sa obrátiť.

Zamestnanci by však mali zobrať rozum do hrsti, prestať veriť tomu, že musia stále viac produkovať, aby si viac zarobili. Musia sa začať organizovať v odboroch a vyjednávať. A musia sa prestať hnevať na cudzincov, ktorí sa tiež len snažia zlepšiť si svoj nie ľahký život. Tí nám prácu neberú. Berú nám ju zamestnávatelia, ktorí namiesto toho, aby konečne začali dobre platiť domácich, budú lamentovať nad tým, aké je ťažké u nás vybaviť cudzincovi pracovné povolenie.

Možno keby si to odpustili, ušetrili by na poplatkoch za celý kolotoč vybavovačiek okolo dovozu, a zvýšili by platy, možno by sa domáci zrazu zázračne našli. A v podnikoch, kde cudzincov už majú, by naši zamestnanci mohli vymyslieť, ako s tými cudzincami spojiť sily, aby mali väčšiu vyjednávaciu pozíciu.

Bez vyšších miezd totiž nikdy nevybudujeme to úžasné podnikateľské prostredie. Lebo môžeme odstrániť pokojne aj všetku nezmyselnú byrokraciu štátu, ale ak po založení podniku zistíte, že na trhu sú ľudia s malými platmi, ktorí nemajú na to, aby míňali na vaše tovary a služby, tak nebudete prosperovať ani vy.

K tomu popevku podnikateľov o nedostatku pracovných síl by som teda na záver pridal jednu slohu, ktorá je teraz hitom amerického internetu:

„Žiaden imigrant nezobral prácu ‚skutočnému Američanovi‘. V skutočnosti ťa prepustil majiteľ firmy, ktorý toho imigranta využil, aby si zvýšil zisky a nič ho neteší viac, ako keď vidí, že ty ako somár nadávaš na toho imigranta, a nie naňho.“

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

--
Tento komentár som pôvodne zverejnil na Glob.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

DOMOV

Súd uznal Rybaniča vinným, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.


Už ste čítali?