reklama

To čo je zas za nápad?

Ani to netrvalo dlho, a už sme sa dočkali ďalšieho „geniálneho“ nápadu podnikateľov, ako zhoršiť zamestnanecké prostredie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Prišli zamestnávatelia z Klubu 500 a presvedčili ministra hospodárstva Petra Žigu a premiéra Petra Pellegriniho, že by bolo dobré okresať podporu v nezamestnanosti zo 6 mesiacov na 3 a ešte aj sprísniť podmienky, za akých sa dá získať. Chcú, aby ste na ňu nemali nárok, keď dáte výpoveď z vlastnej vôle, ale iba keď vás vyhodia pre nadbytočnosť.

Keby ste nevedeli, tak Klub 500 združuje podnikateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 500 zamestnancov.

Takže, pozrime sa, či tomu správne rozumiem.

Keď bola kríza, podnikatelia plakali, že nemajú zákazky, že nie je doba na to, aby dobre platili svojich zamestnancov, že budú radi, keď nebudú musieť väčšinu z nich prepustiť. Nech sú zamestnanci radi, že majú vôbec prácu a nech sú ticho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz máme opačný stav: zákaziek je nad hlavu. Dokonca samotné firmy z Klubu 500 tvrdia, že ich musia pre nedostatok ľudí odmietať a presúvať niektorú výrobu do zahraničia, lebo jednoducho „nejsou lidi“, čo by tie zákazky realizovali. No zaujímavé je, že ani v období, kedy sa im zákazky sypú, ani v období, keď si môžu zo zákaziek vyberať, nie sú schopní dobre zaplatiť svojich ľudí.

Malé mzdy nám vyhnali ľudí do zahraničia a na tých, čo tu ostali, pôsobia tak odpudzujúco, že tú prácu proste nikto nechce robiť. A namiesto toho, aby ľudí dobre zaplatili, si chlapci z Klubu 500 povedali, že problém treba riešiť nasledovne.
Po prvé: treba doviezť ľudí z chudobných tretích krajín.
Po druhé: treba poškodiť zamestnanecké prostredie a okresať uchádzačom podporu v nezamestnanosti, aby ich donútili robiť aj za tie podhodnotené mzdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rok čo rok sa v médiách rieši ťažký údel podnikateľov. Najprv nemajú zákazky. Potom sa často mení legislatíva a oni nevedia, čo bude o rok. Potom je tu veľa byrokracie. Ale keď sa dostanú do stavu, že majú zákaziek toľko, že ich musia odmietať, využijú to na to, aby vo vláde lobovali za zhoršenie zamestnaneckého prostredia. Bravo.

Chlapci, veď keď už nechcete platiť lepšie, tak aspoň zamestnancov neoberajte o ich práva. Na Slovensku platia nejaké poistné podmienky pre poistenie v nezamestnanosti a vy sa ich na drzovku snažíte meniť. A to takým spôsobom, že vlastne podporu dostane iba zamestnanec, ktorého vyhodíte vy, alebo sa s ním na výpovedi budete ochotní dohodnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A to v preklade znamená, že v čase, keď máte ľudí málo, ich z vás nikto nevyhodí len tak. Týmto budete mať nad nimi prevahu, pretože, keď sa rozhodnú odísť z vlastných dôvodov a z vlastnej vôle, tak nedostanú podporu v nezamestnanosti žiadnu. Ani tú trojmesačnú, na ktorú sa im to snažíte skrátiť.

A vlastných dôvodov si zamestnanec na odchod nájde vždy dosť, keď si uvedomíme, za akých podmienok musia slovenskí zamestnanci pracovať, a ako „profesionálne“ sa k nim zvykne manažment častokrát správať.

Pri všetkých tých variabilných zložkách, ktorými šklbete zamestnancov, si tak zabezpečíte dlhodobú lacnú pracovnú silu. Zároveň tým zhoršíte vyjednávaciu pozíciu zamestnanca tak, že to zase zníži trhový tlak na rast miezd. A to práve teraz, v období nedostatku ľudí, keď nám tlak na zvyšovanie miezd konečne začal rásť. Gratulujem k prefíkanému nápadu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale čo keby ste predsa len zvýšili tie mzdy? Vraj chcete prilákať aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa výskumu, na ktorom sa zúčastnilo 313 Slovákov pracujúcich v zahraničí, až 64 % z nich prejavilo záujem vrátiť sa na Slovensko, ak by dostali v priemere aj o 43 % nižšiu mzdu, než zarábajú na západe. Slováci sa chcú vrátiť, nechcú západné mzdy, ale chcú vyššie mzdy. Viem, že táto myšlienka je pre vás zložitá na pochopenie asi tak, ako pre nás ostatných kvantová mechanika, ale pri troche snahy sa to dá uvidieť. Naozaj. Stačí, keď pred ostatnými priznáte pravdu: že za tie sumy by ste ani nevstali z postele.

Pozrite, ja, možno by som nemal až taký problém s týmto zákonom. Okresajme ľuďom podporu, aj podmienky na jej poberanie, aj jej dĺžku, ale urobme to len vtedy, ak naše mzdy budú vo výške našej produktivity: čiže 80 % priemeru EÚ. Potom budú vaše nápady, ktoré poškodia zamestnancov, o niečo stráviteľnejšie.

Podporu v nezamestnanosti je možné u nás poberať presne šesť mesiacov vo výške 50 percent hrubej mzdy zamestnanca. A od júla až do výšky 972 eur. Z krajín V4 to máme nastavené úplne najlepšie. Môžeme byť hrdí. Nie je to superveľkorysé, ale ani lakomé.Výška a dĺžka poberania podpory stačí na to, aby bol zamestnanec slobodnejší pri výbere vytúženej práce.

Najmä teraz, v období, keď si môže viac vyberať ako v minulosti. Práve táto záchranná sieť môže pomôcť zamestnancovi nehrnúť sa úplne do každého zamestnania kvôli existenčnému stresu, ale trochu na pohovoroch vyjednávať. Ak by sme náš systém podpory rozbili ako navrhujete vy, rozbili by sme aj vyjednávaciu pozíciu zamestnanca voči budúcemu zamestnávateľovi. A rozbili by sme aj silnejúci tlak na rast miezd.

Milí čitatelia, ani nechcite vedieť, ako to majú v Maďarsku: podpora maximálne 3 mesiace a maximálne len do výšky minimálnej mzdy. V Poľsku je tá výška ešte horšia. Tam dostanete len nejakú základnú dávku vo výške 122 až 195 eur. V Čechách je to o niečo lepšie, ale tiež horšie ako u nás. Síce tam môžete podporu poberať 5 až 11 mesiacov, podľa toho, koľko máte rokov, ale maximálne do výšky cca polovice priemernej mzdy. To by u nás bolo maximálne do výšky cca minimálnej mzdy. Nehovoriac o tom, že v Čechách je podpora v nezamestnanosti naviazaná na dôvod výpovede.

Máme to z okolitých krajín nastavené najlepšie, a pritom nie superveľkoryso. Porovnajte to so západom:

V Dánsku môžete poberať podporu 2 roky s rozšírením až na 3 roky, pričom za každú odpracovanú hodinu sa vám prideľujú dve hodiny podpory navyše. Takže, ak odpracujete mesiac, dostanete dva mesiace podpory. Podpora v Dánsku je pre uchádzača o zamestnanie až do výšky 90 percent predchádzajúceho platu.

V Holandsku máte nárok na podporu už aj vtedy, ak vám znížili úväzok na polovicu. Podpora je prvé dva mesiace vo výške 75 % predchádzajúceho platu, potom 70 % predchádzajúceho platu. Poberať ju môžete v závislosti od toho, ako dlho ste predtým pracovali, maximálne až dva roky.

V Rakúsku poberáte podporu 5 mesiacov až 1 rok. Tiež v závislosti od toho, koľko máte rokov a ako dlho ste predtým pracovali. Dávka je 55 až 60 % z čistej mzdy, no ak máte rodinu, tak sa dávka šplhá až do výšky 80 % čistej mzdy.

V Nemecku závisí podpora tiež od veku a od toho, ako dlho ste predtým pracovali. Vychádzajú z toho, že čím ste starší, tým ťažšie si hľadáte prácu, preto je podpora pri vyššom veku dlhšia. V zásade platí, že v tejto krajine poberáte podporu polovicu času z toho, koľko ste boli predtým zamestnaný. Robili ste 12 mesiacov? Podpora 6 mesiacov. Robili ste dva roky? Podpora rok. Robili ste 4 roky? Podpora 2 roky. Výška podpory je 60 % z čistej mzdy, ale ak máte deti, je to 67 %.

Vyspelé západné krajiny majú systém podpory v nezamestnanosti štedrejší, ale aj komplikovanejší s mnohými podmienkami a výnimkami. Ak vás to zaujíma, podrobnosti pre každú krajinu si dohľadajte. Na Slovensku máme tento systém oveľa jednoduchší, nie taký štedrý ako na západe, ale ani taký reštriktívny ako Maďari, Poliaci alebo Česi. Máme ho taký akurát. Sociálny, aj motivačný sa zase zamestnať. Je proste dobrý, buďme radi, nekazme si ho.

Ak Pellegrini navrhuje, že ho máme pripodobniť maďarskému systému, potom nechápem, kto je náš vzor. Západ alebo Maďarsko?

Petrovi Žigovi a Petrovi Pellegrinimu by som rád odporučil, aby odignorovali zamestnávateľov, ktorých filozofia je nahnať ľudí do fabrík za každých okolností a dostať nástroj si ich tam udržať. Konečne máme na trhu vyšší tlak na rast miezd a toto opatrenie by ho zase značne oslabilo. A to nechceme, najmä, keď vieme, že najväčším problémom Slovenska sú podhodnotené mzdy. Týmto by sme tento problém iba zakonzervovali.

Uchádzačov treba motivovať pozitívne. Napríklad, asi už uhádnete: vyššími mzdami a lepšími pracovnými podmienkami. Aj tak sú už uchádzači o zamestnanie vyraďovaní z úradov práce predčasne pre akúsi nespoluprácu, keď nepríjmu job na druhom konci republiky za 550 eur v hrubom. To nestačí?

Mám lepší nápad. Začnime sa správať civilizovane a zoberme si na začiatok príklad z Holandska. Tam máte prvých 6 mesiacov poberania podpory plnú slobodu vo výbere ďalšieho zamestnania. A až po tejto dobe vás môže úrad vyradiť z evidencie, ak odmietnete pracovné miesto, ktoré vám ponúkol. Nezačneme radšej takto?

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

--
Tento komentár som pôvodne zverejnil na Glob.sk

Milan Kuruc

Milan Kuruc

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  58x

Pôsobí ako podpredseda Energeticko-Chemického odborového zväzu. Je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré rozpútalo verejnú debatu o mzdách, presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, slobodu hovoriť o vlastnej mzde a zrušenie poplatkov v pracovnoprávnych sporoch. Zoznam autorových rubrík:  Ekonomika a MzdyZamestnanciOdvodový bonusSaSVoľby 2016Nezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu