V inzerátoch mzda!

Autor: Milan Kuruc | 26.2.2018 o 12:38 | (upravené 26.2.2018 o 12:45) Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1548x

No konečne. Keď sa niektorí zamestnávatelia nevedia sami od seba správať férovo a slušne, budú k tomu jednoducho donútení zákonom. 

Pretože aj keď je sloboda najvyššia hodnota, a nikto nemá rád zbytočné regulácie, nie je najvyššou hodnotou slobodne sa nevedieť vpratať do kože.

Parlament si adoptoval nápad nášho občianskeho združenia Pracujúca chudoba a na Valentína schválil zákon o povinnom zverejňovaní miezd v pracovných inzerátoch. Povinnosť pre zamestnávateľov uverejňovať ponúkanú mzdu má platiť od 1. mája, ale Jana Kiššová z SaS sa už teraz zastrája, že hneď ako sa dostane do vlády, tento zákon zruší. A my sa tak potom môžeme zase vrátiť do stavu, kedy uchádzači na pohovoroch hrali telepatickú hru „hádaj, na aké číslo myslím a skús či trafíš sumu, za ktorú ťa chcem zamestnať“.

 

article_photo

Tomuto odzvonilo. Firma má vždy jasnú predstavu o tom, koľko má na inzerované miesto rozpočtované, a v akom rozsahu sa chce pri vyjednávaní pohybovať. Takže je na čase, aby pri inzerovaní pracovnej ponuky svoju predstavu zverejnila prvá. Doteraz to totiž často fungovalo tak, že ju neprezradila ani len na pohovore. Vy ste povedali číslo, personalistka si niečo napísala a povedala, že sa vám ozve. Potom vás neprijali a vy ste nadobudli pocit, že ste asi strelili príliš vysoko. Alebo vás prijali a vy ste netušili, či ste si nemohli vypýtať o kúsok viac.

Jednoducho, ak prišli dvaja porovnateľní uchádzači, prácu dostal ten, ktorý si vypýtal menej. Ak ale teraz firma zverejní, že na ponúkané miesto hľadá človeka za sumu „od 700 eur hrubého podľa skúseností a schopností“, tak viete, že už si nemusíte pýtať 650, alebo že ak sa cítite na 800, že to závratne neprestrelíte. Už viete, že sa o sume môžete s pohovorujúcim baviť otvorenejšie, lebo poznáte jeho predstavu. Je to len a len férové. Keď chcú firmy predstavu od uchádzačov, chcú uchádzači predstavu od firiem. Firma inzeruje pracovné miesto, ona hľadá uchádzača, ona má prvá prezradiť, čo všetko požaduje a čo všetko ponúka.

Nezverejňovanie miezd malo doteraz jediný účel: udržať uchádzača v neistote a zachovať si pri vyjednávaní výhodu. A tú má vždy pri vyjednávaní ten, kto má viac informácií. Teraz sa nerovný vzťah medzi firmou a zamestnancom trochu vyrovná.

Už nebudete musieť cestovať z jedného mesta do druhého, alebo z jedného konca republiky na druhý, brať si deň dovolenky, aby ste po dvoj, či trojkolovom prijímacom konaní zistili, že vám ponúkajú prácu za 600 eur hrubého. Už si nebudú konkurovať iba zamestnanci v tom, kto ponúkne menej, budú si musieť začať konkurovať aj firmy v tom, ktorá ponúkne viac.

V Rakúsku majú povinné zverejňovanie platov v inzerátoch od roku 2011. Spoločnosť Deloitte tam analyzovala dôsledky tohto zákona a zistila, že v čase nedostatku pracovných síl pôsobili inzeráty s nízkymi mzdami na uchádzačov odstrašujúco a firmám jednoducho nechodili životopisy alebo chodili pomenej. A presne v takých časoch žijeme aj my na Slovensku – chýbajú nám ľudia. Nielen kvalifikovaní, ale analýza ministerstva práce ukázala, že na pracovnom trhu nevieme zohnať ani len upratovačku. Za tie mizerné mzdy jednoducho už nikto nechce pracovať.

Firmy sa tohto opatrenia boja. Hysterčia, že je to zásah do ich slobôd dať si do inzerátu, čo chcú, že je to obrovská administratívna záťaž, že je to ďalšia regulácia, že plat je predsa o výsostnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Každý, kto už niekoľko pohovorov absolvoval, dobre vie, ako toto „dohadovanie“ funguje.

Už teraz máme informácie od niekoľkých personalistov, že pred 1. májom stiahnu zo serverov inzeráty a počkajú, aké sumy zverejní konkurencia. Ich obavám sa nemožno čudovať. Toto opatrenie spôsobí oveľa viac. Dlhoroční firemní zamestnanci zrazu uvidia, za koľko prijíma firma tých nových a možno sa im tie sumy nebudú páčiť a začnú si pýtať viac aj oni.

article_photo

Už aj vrabce na streche čvirikajú makroekonomické porovnania, že na Slovensku ide z vyprodukovanej hodnoty zamestnancom 44 % a firma si necháva 56 %. Na západe je to naopak, tam dajú zamestnancom 60 % a zvyšok si nechá firma.

Peniaze teda sú, len zamestnanci sa doteraz nemali moc k tomu, aby si ich vypýtali, a aby razantnejšie vyjednávali. Teraz však uvidia, koľko na ich pozíciu ponúkajú konkurenčné firmy. Budú motivovanejší prezerať si inzeráty a používať ponuky iných firiem ako páku pri vyjednávaní o zvýšení svojho platu.

A to je presne to, čo na Slovensku potrebujeme: prebudených zamestnancov, ktorí si za svoju prácu začnú pýtať oprávnene viac. A firmy sa oprávnene boja, že sa zamestnanci zobudia. Že sa začnú o svojich platoch rozprávať, a ktovie čo im pritom rozprávaní napadne.

Prvého mája sa mizéria slovenských platov ukáže ako na tácke. Tieto informácie sa nebudú skrývať po špeciálnych weboch, v podobe priemerných čísel. Uvidíme, kto ponúka čo, a čo za to požaduje. Oveľa zreteľnejšie sa ukáže, že od ľudí chceme nemysliteľné: aby si za 500 až 800 eur zakladali rodiny, zabezpečovali svoje bývanie, šetrili si na horšie časy a dôchodky.

--
Tento článok bol pôvodne zverejnený v denníku Pravda.

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rok zmien: Padali symboly moci, o demokraciu treba stále bojovať

Aké boli najzásadnejšie udalosti od vraždy Jána Kuciaka.


Už ste čítali?