Zmrazovanie platov nás nezaujíma. Zmeňte ten vzorec!

Autor: Milan Kuruc | 8.12.2017 o 8:00 | (upravené 8.12.2017 o 8:43) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1510x

Poslanci sa chytili do vlastnej pasce. V roku 2011 si pre krízu zmrazili platy a odvtedy to robia každý rok. A tak, aj keď priemerná mzda každoročne stúpa, poslancom 7 rokov nestúpli mzdy ani o cent.

Ak si teraz nezmrazia platy znovu, mzda im zrazu poskočí o 1 000 eur. A to len tak, zo dňa na deň. Takúto sumu na Slovensku nezarobí 64 % pracujúcich. Poslanci teraz nevedia, ako z toho von. Rozdelili sa na dve skupiny. Jedni chcú ukončiť populistické divadlo a platy rozmraziť a zdvihnúť si tak plat o 1000 eur. A tí druhí očakávajú za zmrazenie platov sympatie voličov.

Odmraziť platy bude však rok čo rok ťažšie. Kým minuloročné odmrazenie by poslancom prinieslo 760 eur navyše, dnes je to 1 000. A budúci rok to môže byť 1 300. Ak budeme poslancom závidieť ich platy a tlačiť ich do nekonečného zmrazovania, nikam sa nedostaneme. My nepotrebujeme, aby poslanci mali platy nižšie. My potrebujeme, aby sme platy mali vyššie my všetci.

No zvýšiť si plat o 1 000 eur v čase, keď mnoho zamestnancov verejnej správy má tabuľkové platy nižšie, ako je minimálna mzda, by bola nielen neskutočná drzosť, ale aj dôkaz toho, že poslanci nevedia generovať dobré nápady.

Tak im teda poraďme. Predovšetkým by sme sa mali vykašľať na dilemu: zmraziť či nezmraziť. Je úplne jedno, že sa poslanci pri hlasovaní o plate zrazu riadia svojim svedomím, alebo že Fico chcel toto hlasovanie spojiť s dôverou vláde, alebo že bola v koalícii nejaká kríza. Ani sa o tom nebavme.

Treba to urobiť úplne inak: vytvoriť nový vzorec pre výpočet platu poslanca. A to taký, ktorý nielenže vyrieši túto dilemu, ale bude mať na zreteli blaho celej spoločnosti.

Teraz sa plat poslanca počíta ako trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve plus paušálne náhrady. Logika výpočtu je takáto: keď stúpa priemerná mzda, znamená to, že sa darí zamestnancom, a tak by sa malo dariť aj poslancom. Nedajte sa však oklamať. Stúpajúca priemerná mzda v skutočnosti vôbec nehovorí o tom, že sa darí všetkým zamestnancom. Hovorí o tom, že sa darí niektorým zamestnancom. A to najmä tým vysokopríjmovým, pretože rast ich platov najviac prispieva k rastu priemernej mzdy. Inými slovami, ak poslanci tvoria zákony vytvárajúce podmienky na rast platov vrcholových manažérov, porastú platy aj poslancom.

Treba spraviť iný vzorec. Taký, ktorý plat poslanca naviaže na mzdy všetkých príjmových skupín. Potom budú poslanci motivovaní vytvárať zákony na zvýšenie blahobytu nás všetkých, nielen tých, ktorí zarábajú najviac.

Preto by mal byť plat poslanca naviazaný na minimálnu mzdu a medián (zjednodušene povedané, medián je mzda, ktorá rozdeľuje slovenských zamestnancov na dve polovice). V roku 2016 bol medián 818 eur. To znamená, že presne polovica zamestnancov minulý rok zarobila do 818 eur a druhá polovica zarobila nad 818 eur. Bavíme sa, samozrejme, o hrubej mzde.

Ak stúpa medián, znamená to, že niekto zo spodnej polovice horšie zarábajúcich sa prešmykol do hornej polovice lepšie zarábajúcich. A presne to je žiaduce. Blahobyt by sa mal zvyšovať všetkým, aj spodnej vrstve, nielen horným desaťtisíc. Poslanci by mali prijímať také zákony, ktoré vytvoria podmienky na pekný rast minimálnej mzdy a na ešte rýchlejší rast mediánu.

Je potrebné začať ťahať hore celú spoločnosť, a to odspodu a všetkých. Pretože dobre nám bude len vtedy, keď nám všetkým bude dobre. Ak budú mať ľudia viac peňazí, slovenskí podnikatelia budú mať viac zákazníkov, a budú potrebovať ďalších zamestnancov. A to je to, kam sa chceme dostať.

Mediánu dajme dvojnásobnú váhu ako minimálnej mzde. Vzorec pre výpočet platu poslanca by potom nebol trojnásobkom priemernej mzdy, ale vyzeral by takto: 

Po zavedení tohto vzorca, by mal poslanec z Bratislavy plat 2 116 eur plus paušálne náhrady, ktoré by bolo možné naviazať tiež na medián. Celkovo by mu tak plat v novom roku nestúpol o 1000 eur, ale o 243 eur a nenastal by žiaden absurdný skok. A podľa stúpajúceho mediánu a minimálnej mzdy v ďalších rokoch by mohol plat pozvoľna stúpať aj poslancom. Záležalo by len na kvalite ich práce.

Dobré zákony pre všetkých by tak neboli motivovaní tvoriť iba poslanci, ale celý riadiaci aparát štátu, pretože na plat poslanca sú potom naviazané platy ministrov, prezidenta, generálneho prokurátora, sudcov, predsedu a podpredsedov NKÚ. Keď stúpajú platy poslancov, stúpajú mzdy aj im. Tak prečo ich nemotivovať novým vzorcom k lepšej práci pre všetkých?

O vzorci sa dá diskutovať. Môže vyzerať aj inak. Niektorí majú pocit, že by v ňom nemala byť minimálna mzda, lebo vláda by ju mohla nepatrične zvyšovať. Ak si však o vláde myslíme, že by bola schopná schváliť minimálnu mzdu 1 500 eur len preto, aby si sami zvýšili plat, potom máme politikov za materskú škôlku a nezaslúžia si žiadne zvýšenie platov.

Podľa mňa minimálna mzda do vzorca patrí, ale vidím tam jednu nedokonalosť. Nebojím sa toho, že by minimálna mzda vo vzorci motivovala vládu zvyšovať ju nepríčetným spôsobom. Skôr sa obávam, že pri každom zvýšení minimálnej mzdy by podnikatelia vykrikovali, že to vláda nerobí kvôli zamestnancom, ale kvôli sebe, čím by akurát trávili každoročnú debatu o minimálnej mzde demagógiami ešte viac ako doteraz. 

Dalo by sa to však ošetriť. Namiesto minimálnej mzdy tam dajme prvý decil. Prvý decil je len múdro tváriace sa slovo pre číslo, do výšky ktorého zarába prvých 10 % pracujúcich. Napríklad, v roku 2016 bol prvý decil 445 eur. To znamená, že mzdu do výšky 445 eur v hrubom malo spodných 10 % zamestnancov. V takom prípade by vzorec vyzeral takto:

Po zavedení tohto vzorca by mal poslanec z Bratislavy plat v novom roku o 208 euro vyšší a k žiadnemu absurdnému skoku by nedošlo. Následne sa môže začať so svojimi kolegami snažiť tvoriť takú legislatívu, aby sa spodným desiatim percentám a spodnej polovici zamestnancov začalo dariť ešte viac. Odmenou mu potom bude vyšší plat aj preňho.

Môžeme teda zo vzorca minimálnu mzdu vyhodiť, nechať ju tam, alebo jej dať inú váhu, môžeme ju nahradiť prvým decilom, alebo kvartilom (mzdu, do výšky ktorej zarába prvých 25 % pracujúcich). Ale princíp musí zostať zachovaný: vzorec by mal byť naviazaný na ukazovateľ, ktorý sa týka celej spoločnosti, a nielen horných desaťtisíc. Musí teda obsahovať medián a nejaký spodný ukazovateľ (minimálnu mzdu, decil, kvartil). Osobne sa prikláňam k minimálnej mzde alebo k decilu, aby sme podchytili tých najmenej zarábajúcich.

Zmenou vzorca by poslanci mohli ukázať, že im nejde len o nich, ich publicitu, ich vlastný narcizmus, alebo ich vlastné peniaze, ale naozaj o nás všetkých a normálne rozumné riešenia.

Prekopme vzorec, uzavrime túto tému a poďme ďalej. Máme ešte čo robiť, keď chceme mzdy Slovákov dostať na normálnu úroveň.

--
Tento článok mi pôvodne v jemne pozmenenej podobe vyšiel v denníku Pravda

Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

DOMOV

Súd uznal Rybaniča vinným, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.


Už ste čítali?