A div sa svete, také sa stalo. Začal sa zaujímať Miro Beblavý. Ten 1. februára v parlamente zorganizoval seminár, ktorému dal názov "Má Slovensko na výrazný rast miezd?" a pozval ma ako jedného z rečníkov.
Takéto veci nie sú sranda. Človeka síce poteší, keď sa vrcholní politici začnú zaujímať o jednu z najvážnejších vecí na Slovensku (konečne!), ale keď nie ste zvyknutý hovoriť pred väčším publikom, máte konštantnú trému a ešte aj zodpovedne chcete pripraviť prezentáciu tak, aby si z nej prítomní niečo odniesli, akože naozaj odniesli, je to celkom bremeno.
Miro Beblavý na seminár pozval ďalších poslancov, asistentov, novinárov, a potešujúce bolo zistenie, že poslancov téma zaujímala a kládli zvedavé otázky. A to ani nevyzerali, že by to iba predstierali.
V tomto blogu ponúkam obsah svojej prezentácie aj vám, ktorí ste sa seminára nezúčastnili. Aj keď to bude celkom poučné čítanie a ešte k tomu s obrázkami, ak by sa vám predsa len nechcelo čítať, prezentáciu si môžete pozrieť aj na tomto videu, keďže Miro Beblavý nechal vystúpenie natáčať. Ale prosím, buďte trochu zhovievaví, nie každý má mediálny tréning ako Kaliňák a nie každý vystupuje pred väčším publikom každý deň. Tréma urobí svoje.
Moja prezentácia, v ktorej som obhajoval potrebu vyšších miezd na Slovensku znela takto:
---
Mzda. Najprv sa musíme dohodnúť, na čo má slúžiť mzda. Ak si povieme, že mzda má slúžiť len na to, aby bol človek schopný sa deň čo deň dopraviť do roboty, a to každý mesiac, potom sa môžeme uspokojiť so súčasným stavom. Ja si myslím, a verím, že aj všetci, čo sme tu, si myslíme, že mzda za odvedenú prácu by človeku mala poskytovať možnosť viesť pestrý a plnohodnotný život, v ktorom sa ako jedinec môže rozvíjať.
Aby toto bolo splnené, pracujúci človek si musí byť schopný zo svojej mzdy dovoliť týchto osem vecí:
Možno by sme mohli povedať, že členom strednej triedy je práve človek, ktorý si je zo svojej výplaty schopný dovoliť pokryť spomínaných 8 vecí. Zadefinovať člena strednej triedy je však podľa mňa lepšie cez sociálny a kultúrny status než podľa exaktnej výšky príjmu. Kto je teda členom strednej triedy?
Tvoria zamestnanci na Slovensku takúto funkčnú strednú triedu? Užívajú si ekonomickú istotu? Keď sa pozrieme na štruktúru miezd v našej republike za rok 2015 tak vidíme, že asi ťažko.
Priemerná mzda v roku 2015 bola 883 eur, čo je v čistom 680 eur, no túto mzdu nedosahovalo približne 60 % zamestnancov.
A, čo je dôležité, takmer 84 percent zamestnancov nedosiahlo hrubú mzdu vyššiu ako 1350 eur. Prečo spomínam 1350 eur? Pretože to je približne 1000 euro čistej mzdy, čo je podľa mňa to najhraničnejšie minimum, kedy mzda začína ako tak plniť svoju ochrannú funkciu. Až 84 % percent pracujúcich takúto mzdu nedosahuje.
Slováci pritom nepracujú málo.
Rebríček odpracovaných hodín na zamestnanca síce nevedieme, ale sme v druhej vyššej polovici. Slovenský zamestnanec odpracuje v priemere 1754 hodín ročne. Porovnajte si to s nemeckým, ktorý priemerne odpracuje 1371 hodín, čo je o 400 hodín menej, alebo si to porovnajte so slovinským, ktorý odpracuje 1676 hodín.
Viac odpracovaných hodín nevedie k vyššej produktivite práce, aj keď sa nás o tom snažia mnohí analytici presvedčiť: viac práce, väčšia produktivita! V Grécku, Poľsku aj Estónsku odpracujú ďaleko viac, no produktivitu práce majú nižšiu.
Zato sme však prví v rebríčku nočnej práce. Až 18,6 percenta našich zamestnancov pravidelne pracuje v noci. Všimnite si, že po nás síce hneď nasleduje Malta ale takmer s dvojnásobným poklesom. Za nami sú všetky ostatné krajiny, vrátane krajín V4. Sme suverénne prví.
A takisto vedieme rebríček práce v nedeľu. Až 20,9 percent slovenských zamestnancov pracuje v nedeľu. Všetci ostatní sú za nami:
Produktivita práce slovenského zamestnanca dosahuje 83,3 percenta priemeru EÚ. Tu môžete vidieť ako naša produktivita práce postupne stúpala. Až tak, že sme predbehli všetky krajiny V4 a predbehli sme aj Slovinsko. Ale keď si prepočítate mzdy týchto krajín cez paritu kúpnej sily, teda zohľadníte aj cenové hladiny, zistíte, že mzdy týchto krajín sme nepredbehli. Vo všetkých je priemerná mzda vyššia.
Zoberme si Slovinsko. S týmto štátom máme podobnú štruktúru ekonomiky. Máme veľmi podobný podiel priemyslu na ekonomike a tak ako k nám i tam prúdia zahraničné investície. A prúdia tam napriek tamojším vyšším mzdám. Slovinská priemerná mzda bola v roku 2015 1509 eur. A minimálna mzda dosahovala 791 eur.
Vidíme, že aj keď je naša produktivita práce vo výške 102 % oproti Slovinsku, pričom naše HDP dosahuje 94 % slovinského, naše mzdy dosahujú 70 % úroveň slovinskej priemernej mzdy. Podobné porovnanie vidíme oproti Nemecku. Tieto čísla zohľadňujú aj cenovú hladinu, v nominálnom vyjadrení sme na tom ešte horšie.
Naša produktivita práce dosahuje takmer 80 % tej nemeckej. Naše HDP dosahuje 61 percent toho nemeckého, no naše mzdy sú oproti Nemecku tretinové. V tejto súvislosti pripomínam, že Nemci v priemere odpracujú ďaleko menej hodín, majú menej zamestnancov pracujúcich v noci a počas nedieľ. To isté Slovinci: menej odpracovaných hodín, menej odpracovaných nedieľ, menej odpracovaných nočných. No vyššie mzdy.
A to podotýkam, že v oboch krajinách majú vyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce.
Ako si teda stojíme? Ak si porovnáme našu priemernú mzdu prepočítanú cez paritu kúpnej sily (teda očistenú od cenových rozdielov) s ostatnými krajinami, sme šiesty odzadu. Pred nami sú všetky krajiny V4, Estónsko, Slovinsko, dokonca aj Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Európskej únie nedávno. Pritom všetky tieto krajiny majú nižšiu produktivitu práce:
Problém nízkych miezd nie je v nedostatku peňazí na ne. Problém je v rozdelení peňazí medzi ziskovosť firiem a medzi zamestnancov, ktorí vlastne túto ziskovosť produkujú. Problém je v spravodlivosti.
Najzákladnejším ukazovateľom spravodlivosti odmeňovania, je podiel miezd na HDP. Kým na západe je bežné, že mzdy sa na HDP podieľajú 50-timi percentami, vo Švajčiarsku až 60-timi, u nás je to 38,4. Predbehlo nás aj také Bulharsko.
Možno ešte zaujímavejší ukazovateľ je podiel miezd na pridanej hodnote. Tam vidíte priamo rozdelenie vyprodukovanej hodnoty medzi zamestnancov a kapitál.
Kým u nás ide na mzdy 42 percent a 58 percent ide firme, na západe je tento pomer obrátený. To inými slovami znamená, že kým si firma na Slovensku z vyprodukovanej hodnoty odkrojí 58 percent, vo Švédsku si zoberie len 36 percent a ostatné dá zamestnancom. Aj Slovinsko má oproti nám tento pomer obrátený. Tam ide zamestnancom 57 % a 43 % si necháva firma.
Tu máme príklad. Automobilky. Tie u nás patria medzi výkladnú skriňu v odmeňovaní zamestnancov. Pozrime sa, koľko percent z vyprodukovanej hodnoty ide zamestnancom. Toto je údaj z roku 2013.
Nikto nehovorí, že máme zarábať nemecké mzdy, ale hovoríme, že ak nezačneme pracujúcim dávať ich férový podiel, teda aspoň 50 % z HDP, tak ako je zvykom na západe, nieže nedobehneme v životnej úrovni západné krajiny nikdy, ale ani sa im nepriblížime.
Možno by sme sa mohli utešovať tým, že podiel miezd na HDP pomaličky rastie a od roku 2007 stúpol z 35,4 percenta na 38,4 percenta. Pravdou však je že ešte v roku 2002 bol u nás tento podiel vyšší: bolo to 39 %, teda teraz nie sme ani na úrovni roku 2002. Takže vlastne v spravodlivom odmeňovaní zamestnancov prešľapujeme na mieste a nikam sme sa neposunuli. Naopak, zhoršili sme sa. Pred 20 rokmi v roku 1997 náš mzdový podiel na HDP predstavoval 42 percent. Za 20 rokov sme si akurát tak pohoršili.
Prečo sú vyššie mzdy potrebné?
Pretože vytvárajú pozitívnu spätnú väzbu v ekonomike. Musíme sa zbaviť zaužívanej predstavy, že pracovné miesta vytvárajú veľkorysí podnikatelia. To totiž nie je tak, že sa podnikateľ ráno zobudí a začne rozmýšľať, čo dobré by dnes pre svet spravil a povie si: „Čo keby som tak dnes vytvoril nové pracovné miesto?“ Vytvorenie pracovného miesta je preňho až posledným krokom, keď už nie je žiadna iná možnosť.
Čo teda vytvára pracovné miesta?
Je to dopyt po výrobkoch a službách a ten môže existovať len vtedy, keď má masa ľudí dostatočné príjmy. Až narastajúci dopyt a podnikateľova snaha tento dopyt uspokojiť ho donúti vytvoriť pracovné miesto.
Inými slovami:
Keď ľudia majú dosť peňazí,
zamestnávatelia majú dosť zákazníkov a najímajú ďalších zamestnancov.
Dostatočné mzdy teda nie sú len správne len z hľadiska morálky, pretože ľudia si za svoju prácu zaslúžia spravodlivú odmenu. Dostatočné mzdy sú dôležité i z pohľadu ekonomiky. Dostatočné mzdy tvoria výživu pre slovenský biznis. Dostatočné mzdy sú tým najlepším podnikateľským prostredím.
Čo spôsobujú nízke mzdy?
Okrem toho, že sú životnou nepríjemnosťou pre príjemcu, majú veľké spoločenské dopady. Inštitút finančnej politiky teraz vydal analýzu, kde konštatoval, že od roku 2000 Slovensko opustilo 300 000 ľudí. Podľa mojej skúsenosti každý z nás pozná minimálne jedného človeka osobne, ktorý odišiel do zahraničia. Tych ľudí je už toľko, že ich už nepoznáme iba sprostredkovane.
V roku 2015 zase Podnikateľská aliancia Slovenska vydala prieskum Talenty pre Slovensko, kde zisťovala medzi slovenskými študentami študujúcimi v zahraničí a Slovákmi pracujúcimi v zahraničí, či sa na Slovensko vrátia a čo ich v zahraničí drží. Z prieskumu jasne vyplynulo, že dôvodom odchodu sú najmä nízke mzdy na Slovensku. Odchody Slovákov nám trhajú rodiny. Deti odchádzajú od rodičov a vracajú sa len na občasné návštevy. Manželia odchádzajú od manželiek, manželky od manželov, matky od detí. Aj od malých detí, keď chodia napríklad na turnusy do Rakúska a svoje deti nechávajú sestrám, babkám, či kamarátkam.
A ekonomicky – nízke mzdy spôsobujú zadrhávanie spotreby v ekonomike. Nízkymi mzdami si totiž zarábame na obrovský problém v budúcnosti. Odchádzajú nám ľudia, starne nám obyvateľstvo. Nízke mzdy znamenajú nízke dôchodky v budúcnosti. A neschopnosť si na ne našetriť.
Ja sa pýtam, čo bude poháňať domáci dopyt a podporovať slovenský biznis v budúcnosti? Budú to ľudia s podvyživenými mzdami a dôchodcovia s malými dôchodkami?
Teraz je 80 % dôchodkov menších ako 515 eur.
Čo s tým?
V prvom rade: hovoriť o tom! Na Slovensku sa proste o mzdách doteraz nehovorilo. Nediskutuje sa. Nahlas sa nepremýšľa. Namiesto toho je u nás národným športom v mediálnom priestore nízke mzdy obhajovať. Poďme o tom rozvíriť silnú, živú a serióznu debatu.
Problém nie je len vo firmách, problém je hlavne v neuvedomelosti zamestnancov.
Ukázali sme si, že vyprodukovaný koláč je dosť veľký, ale je rozdelený ďaleko v prospech firiem a v neprospech zamestnancov. Dokonca nie je rozdelený ani len pol na pol. V takom prípade, keď pracovať už evidentne nepostačuje, treba si vedieť z tohto koláča ukrojiť.
Problém nie je, že by v ekonomike nebolo dosť prostriedkov. Problém je, že sa z vyprodukovaného koláča nedostáva dosť tým, ktorí ho vyprodukovali. Toto v preklade znamená, že zamestnanci si musia vedieť svoj diel vypýtať. Musia sa to naučiť.
Prvý problém, prečo máme nízke mzdy je, že Slováci si nevedia pýtať. Nevedia vyjednávať, boja sa, nevedia, ako sa odborovo organizovať, častokrát ani nevedia, čo to tie odbory sú, keďže už len názov „Odbory“ je neintuitívny.
Treba to tým ľuďom vysvetľovať. Treba im hovoriť, že človek nezarába iba prácou ale aj pýtaním si. Má ten, kto si vypýta. Treba ich v tomto podporovať, treba, aby vo verejnom priestore zaznievalo, že každá práca je hodnotná, že žiadna práca nie je podradná, že ľudia si zaslúžia byť ocenení.
Treba ich motivovať a ubezpečovať ich v pocite vlastnej hodnoty. Ľudia sa musia naučiť svoju prácu oceniť. Toto sa dá zmeniť najmä cez mediálnu klímu, kde práve politici bez toho, aby prijímali právne predpisy, môžu zohrať dôležitú úlohu. To však vyžaduje, aby týmto politikom na pracujúcich naozaj záležalo. Aby táto rétorika bola uveriteľná.
Treba im vysvetľovať, čo sú to odbory, čo to znamená sa odborovo organizovať. Aké práva im dáva zákonník práce, ako sa môžu chrániť, čo môžu požadovať, kam sa v prípade neprávosti obrátiť. Ja osobne by som išiel ešte ďalej a zaviedol by som do škôl – na stredné školy a učňovky - predmet s dvojročnou výukou práve na túto tému: zákonník práce a odborové organizovanie. Zamestnanci mnohokrát vôbec netušia ako ich zákonník práce chráni a ako si túto ochranu vynucovať.
S tými našimi odbormi to ide akosi od desiatich k piatim. Odborová organizovanosť u nás od roku 2003 do roku 2013 klesla z 26 na 13 percent. V roku 2013 bolo u nás pokrytie kolektívnymi zmluvami cca 25 percentné. V Rakúsku v roku 2013 bola odborová organizovanosť 27 percent, ale pokrytie kolektívnymi zmluvami 98-percentné.
Trexima nám poskytla údaj, že v podnikoch s kolektívnou zmluvou sú mzdy v priemere o 18 percent vyššie ako v tých, kde kolektívne zmluvy nemajú.
Toto je oblasť osvety a zmeny rétoriky a mediálnej klímy.
Štát však môže urobiť aj malé a jednoduché pozitívne kroky, ako napríklad zavedenie povinnosti zverejňovať výšku mzdy v pracovných inzerátoch. Toto funguje napríklad v Rakúsku. To spôsobí väčšiu informovanosť trhu. Študenti budú vedieť, ako sú hodnotené ich profesie, v ktorých sa rozhodli študovať. Budú mať prehľad o výške miezd v jednotlivých sektoroch a na jednotlivých pozíciách. A potenciálni zamestnanci sa tiež budú vedieť jednoduchšie orientovať. Napríklad sa budú môcť jednoduchšie rozhodnúť a budú lepšie motivovaní pre zmenu kvalifikácie.
Zvyšovanie minimálnej mzdy je tiež správny krok. Minimálna mzda sa u nás každý rok, ale my sme tu napriek tomu svedkami demagogickej a ideologickej vojny o tom, ako zvýšenie minimálnej mzdy pomaly o päť korún rozvráti celý pracovný trh a zničí zamestnanosť. Toto je čisto vyjednávacia taktika biznisu maskujúca sa za ekonomickú teóriu s cieľom udržať mzdy dole a zisky hore. Otázka nie je, či minimálnu mzdu áno alebo nie, otázka je koľko. Lebo správne stanovená miera minimálnej mzdy, ekonomike pomáha. Pamätajme: viac peňazí ľuďom, znamená viac peňazí pre biznis vo forme zákazníkov, a to zase znamená viac zamestnancov.
V USA minulý rok v máji zverejnili štúdiu, ktorá mapovala 22 zvýšení minimálnej mzdy v Amerike od roku 1938 a následky tohto zvýšenia pre zamestnanosť. A napodiv zistili, že v 68 percentách prípadov potom, čo bola federálna minimálna mzda v USA zvýšená, o rok neskôr došlo k rastu zamestnanosti. Keď sa pozreli výlučne na odvetvia, ktorých sa zvýšenie minimálnej mzdy bytostne dotýkalo, zistili, že v týchto odvetviach došlo rok po zvýšení minimálnej mzdy k zvýšeniu zamestnanosti vo vyše 80 percentách prípadov.
A čo je ešte lepšie: v prípadoch, keď nedošlo k zvýšeniu zamestnanosti, sa americká ekonomika nachádzala oficiálne v recesii, bola rok pred recesiou, alebo sa práve začínala zotavovať z recesie.
Ďalšia možnosť: zamestnanci verejnej správy a štátni zamestnanci. Štát má armádu zamestnancov, zvýšenie ich miezd by podporilo zvyšovanie miezd v ostatných sektoroch. Okrem toho, že by tým štát vytvoril masu silnejšieho kúpyschopného dopytu, ktorý by výživne pôsobil pre slovenský biznis, takéto zvýšenie by odborárom pomohlo i v kolektívnom vyjednávaní v ostatných sektoroch. Zamestnávatelia totiž často argumentujú tým, že mzdy nezvýšia, lebo aj v ostatných sektoroch sú nižšie.
Pre zaujímavosť platová tabuľka pre vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý ide vykonávať prácu vo verejnom záujme začína na 475 eurách a po 32 rokoch praxe dostane 681 eur.
Daňovo-odvodové zaťaženie. Samozrejme, pokojne diskutujme o jeho výške a o jeho nastavení. Ale nie je správne, keď sa príčina nízkych miezd zvaľuje naňho. Príčinou je nespravodlivo rozdelená vyprodukovaná hodnota, nie dane a odvody.
Vyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce majú v:
1. Belgicku,
2. Rakúsku,
3. Nemecku,
4. Taliansku,
5. Francúzsku
6. Fínsku,
7. Českej republike,
8. Švédsku,
9. Slovinsku,
10. Portugalsku
A kto by to bol povedal – mzdy sú v týchto krajinách aj tak vyššie. Aj keď sa vina nízkych miezd väčšinou zvaľuje na daňovo-odvodové zaťaženie, za rok 2014 OECD zverejnilo porovnanie nákladov práce prepočítaných cez paritu kúpnej sily (Taxing Wages), a Slovensko z toho vyšlo ako krajina s tretími najnižšími mzdovými nákladmi na zamestnanca. Za nami boli už len Mexiko a Chile. Čiže problém nízkych miezd v odvodoch asi tkvieť nebude.
Názov tohto seminára je, či má Slovensko na výrazný rast miezd. Odpoveď je: má. Jedno jednoduché riešenie neexistuje, ale poďme spolu uvažovať nad tým, ako sa k tomuto cieľu dopracovať.
Ďakujem za pozornosť.
---
Prezentáciu si môžete stiahnuť tu.
---
Podporte tento článok hlasovaním navybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:
