Koľko budem zarábať?

Autor: Milan Kuruc | 13.6.2016 o 13:00 | (upravené 21.7.2016 o 10:32) Karma článku: 11,82 | Prečítané:  10714x

Predsa dohodou. Koľko, prosím?  Dohodou. Dohodou. Dohodou. Tvoj plat bude dohodou.  ...................

Keď už sa firmy tak strašne bránia, aby zverejnili tú najzákladnejšiu informáciu o pracovnom mieste, ktorá nás pri hľadaní práce všetkých zaujíma, a síce ponúkaný plat, potom namiesto slova dohodou by v pracovných inzerátoch mohlo pokojne stáť: almužna alebo žobračenka.

Alebo ešte výstížnejšie by bolo:
Ponúkaný plat: urážajúci.

Niekedy to nie je ani chyba personalistu – ten by ponúkaný plat možno aj rád zverejnil. Ale pokyn od vedenia firmy mu to nedovoľuje. Tento pokyn vydávajú tí istí ľudia, ktorých by pri hľadaní nového miesta tiež ako jedna z prvých vecí zaujímala odpoveď na otázku: „Koľko budem zarábať?“

Otázka finančného ohodnotenia nás zaujíma nielen pri dohadovaní biznisu, ale zaujíma nás aj pri hľadaní pracovného miesta. Zaujíma nás zakaždým. Výšku odmeny chcete vedieť vy ako hľadajúci a chcel by ju vedieť aj váš budúci šéf, ak by bol na vašom mieste a hľadal si prácu on. Napriek tomu takýto človek vydá pokyn, aby sa v pracovnom inzeráte uviedla mzda: „dohodou“.

Pritom je jasné jemu aj vám, že k žiadnej dohode nedôjde. Na ponúkané miesto má firma dopredu stanovený rozpočet, iba ho nechce prezradiť. A akurát tak sťažuje robotu personalistovi. Jedna personalistka sa priznala, že akonáhle začala v pracovných inzerátoch uverejňovať ponúkaný plat, chodilo jej životopisov o polovicu menej: „Aspoň som mala menej roboty.“

Potom dostala pokyn, nech výšku platu nezverejňuje a začalo sa plytvať časom. Plytvalo sa časom personalistu, manažéra, aj uchádzača. Keď sa ten na konci pohovoru dozvedel možnú výšku svojho platu, odišiel so slovami: „Neviem, na čo bolo dobré toto hodinové divadlo.“

Pri hľadaní práce ťahá zamestnanec za kratší koniec. Okrem toho, že vás tlačí finančná situácia – lebo, keď nemáte prácu, akosi nemáte z čoho žiť -, nemáte ani len všetky informácie o firme a o pracovnom mieste. Ten rozhovor na pracovnom pohovore je v slovenských reáliách taký nevyrovnaný a neprofesionálny, že častokrát, keď sa vás zamestnávateľ spýta na vašu predstavu o plate a vy mu odpoviete, on svoju predstavu na oplátku ani neprezradí.

„Akú mzdu si predstavujete?“
„Viete čo, moja predstava je 900 až 1000 eur.“
„Uhm,“ pohovorujúci si niečo zapíše na papier.
„Vy máte akú predstavu?“ spýtate sa na oplátku.
„Ozveme sa vám.“

A ste vybavený. A nebodaj by ste spýtali na ich predstavu prvý.

„Akú mzdu si predstavujete?“
Zakontrujete: „Som si istý, že v rámci vašeho mzdového systému máte na toto pracovné miesto už peniaze rozpočtované. Povedzte mi vy vašu predstavu.“
Pohovorujúci s úsmevom: „Nie, nie. Takto to nefunguje. Mňa zaujíma, na akú sumu si vy ceníte svoju prácu.“

No a mňa zaujíma, na akú sumu si vy ceníte toto pracovné miesto!

Pohovor má byť rovnocenný rozhovor medzi firmou a zamestnancom. Firma sa snaží získať kvalitného človeka a kvalitný človek sa snaží dostať do správnej firmy. Má ísť o rovnocennú výmenu informácií, aby sa obe strany vedeli zodpovedne rozhodnúť o ďalšej spolupráci. Preto otázky, ktoré kladie firma uchádzačovi majú rovnakú váhu, ako tie, ktoré kladie uchádzač firme. To len u nás si zamestnávatelia myslia, že uchádzač má byť v podriadenej pozícii a len u nás si firmy myslia, že im môžu sprosto zatajovať informácie o pracovnom mieste a ešte sa pritom usmievať alebo si počas pohovoru vymieňať veľavravné pohľady s kolegom.

Neuvádzať výšku platu v pracovnom inzeráte má len jeden jediný dôvod: firmy tak nútia uchádzača pýtať si menej. Ak nutne potrebujete prácu, lebo ste finančne na suchu, alebo ak ste našli pracovné miesto, ktoré je podľa vašich predstáv a schopností, ale viete, že sa naň hlási kopec ďalších ľudí, a vy to miesto strašne chcete, čo urobíte pri otázke: „Akú máte predstavu o vašom plate?“

Začne vaša vnútorná dilema zo včera, keď ste hodinu rozhutovali, čo poviete na pohovore. Je 1100 eur veľa? Nemám si radšej vypýtať menej? Možno časom sa mi plat zvýši. Čo keď si vypýtam viac, než sa im bude páčiť a dajú to miesto niekomu inému? Dám im radšej rozpätie? Od 900 do 1100? Alebo poviem len 900? Bude to o držku, ale nejak z toho snáď vyžijem. Teraz hlavne musím to miesto získať. Ale čo keď niekto ponúkne 850? Boha!

Táto neistota, ktorú naschvál vytvoril váš budúci zamestnávateľ, a vaša túžba po pracovnom mieste preklápa celú vyjednávaciu výhodu na stranu zamestnávateľa a vás drzo a drasticky znevýhodňuje. Nič iné sa v tomto prípade nedeje, iba to, že firma práve hnusne ťaží z vašej nezávideniahodnej životnej situácie. Čo tak túto výhodu zrušiť pre jednu aj druhú stranu a pozície vyrovnať?

Keď som bol malý, veril som, že moja odmena bude závisieť od toho, ako sa budem snažiť. Aj kapitalistická ideológia je na tom založená: Snaž sa! Snaž sa! Vzdelávaj sa! A budeš úspešný!

Keď človek chodí do školy, má tendenciu tomu uveriť, lebo to zažíva na vlastnej koži: učil si sa, mal si dobré známky. Neučil si sa, prepadal si. 

Po nástupe do ekonomického života to prestáva platiť. Ale to vám predtým nikto nepovie. Môžete byť akokoľvek zanietení, môže vám akokoľvek záležať na tom, aby práca, ktorú máte na starosti, bola urobená rýchlo a dobre. Môže sa šéf pokojne spoľahnúť na to, že keď dá úlohu urobiť vám, nemá ďalšie starosti a bude vedieť, že výsledok bude rýchly, dobrý a bezchybný.

Môže toto všetko platiť, no plat máte akosi stále rovnako vysoký ako vaši kolegovia na tej istej pozícii. A všetci dobre vieme, že máme kolegov takých aj takých. Kvalitných aj menej kvalitných. No plat máme rovnaký, alebo veľmi podobný.

Je to tak preto, lebo v našej spoločnosti sa primárne necení kvalita, postoj k práci, zručnosti a angažovanosť konkrétneho človeka. Neceníte sa vy. Cení sa pracovné miesto. Cení sa abstraktný, neživý obsah. Preto človek na nižšej pozícii môže svojou kvalitou práce prinášať firme oveľa vyššiu pridanú hodnotu, ako nekvalitný človek na vyššej pozícii, ale stále zarobí menej ako ten nekvalitný. Necení sa totiž človek, cení sa pozícia, na ktorú sa preštrikoval.

Keďže nevieme oceniť kvalitu človeka, a namiesto toho hodnotíme pracovné stupienky, motivuje to ľudí, sa na tieto stupne vyštverať. A dobre viete aj zo svojho okolia, že to veľakrát nie je vďaka pracovným kvalitám. Najmä ľudia z korporátnej sféry by vedeli rozprávať. Ak niekto stále verí v to, že šikovnosť sa cení, žije vo vysnenom svete. Alebo žije v realistickom svete výnimiek a špecifických okolností. Vo všeobecnosti to neplatí.

Práve preto máte možnosť na mnohých pozíciách vidieť kopec nekompetentných ľudí, ktorí tam akurát zavadzajú a ich neschopnosť kompenzujú šikovní ľudia na nižších, vyšších alebo rovnakých pozíciách. Vďaka šikovným alebo ochotným ľuďom, ktorí kompenzujú neochotu a nešikovnosť svojich nekvalitných kolegov, nám tu veci ako tak fungujú. A vďaka tomu, že aj tí menej kvalitní dostávajú mzdu, či už vyššiu alebo nižšiu, ktorú potom míňajú, nám funguje celá ekonomika.

Keď už teda firmy majú presnú predstavu o rozpočte na ponúkané pracovné miesto, mali by sme sa dožadovať, aby táto informácia bola pre uchádzača dostupná ešte pred príchodom na pohovor, a to rovno v pracovnom inzeráte.

Viete, aký je rozdiel medzi slovenským a rakúskym pracovným inzerátom? Obrovský.

V Rakúsku má inzerát jednoduchú formálnu aj obsahovú štruktúru. Firma sa v ňom na úvod predstaví, bez nadutých rečí, potom spomenie pracovné miesto, ktoré chce obsadiť. Opíše jeho obsah priamo, vecne a zrozumiteľne. A rovnakým spôsobom opíše uchádzača, ktorého hľadá: rovnako prakticky, vecne a výstižne, bez chorých a manických vsuviek, bez nejednoznačností a bez premrštených požiadaviek. Ak miesto niečo vyžaduje, napíšu to, ak nie, nepožadujú to. Hyperbola, že na Slovensku aj upratovačka musí mať vysokú školu, sa už bežne traduje medzi slovenskými uchádzačmi a nie je vzdialená realite. To v Rakúsku nenájdete.

A tie rakúske inzeráty majú ešte jednu vec spoločnú, čo slovenské nemajú. Povinné zverejňovanie ponúkaného platu! Áno, v Rakúsku je zamestnávateľom povinnosť uviesť minimálnu výšku mzdy, ktorú zamestnávateľ pri podpise zmluvy nesmie podliezť, daná zákonom. Niektoré firmy uvádzajú presnú výšku ponúkanej mzdy, niektoré minimálnu mzdu spojenú s daným miestom vyjednanú v kolektívnej zmluve, niektoré ponúkajú rozpätie. Vždy tam nájdete číslo.

Aj my chceme číslo! A chceme na to zákon: povinnosť zamestnávateľa uvádzať mzdové podmienky!

Chceme to pre to, aby ľudia bez peňazí, ktorí si hľadajú prácu, vedeli dopredu zvážiť, či sa im vôbec oplatí cestovať do vzdialeného mesta na pohovor!

Chceme to preto, lebo súčasný stav vytvára konkurenciu zamestnancov – kto ponúkne menej, získa pracovné miesto. Po zavedení takéhoto zákona sa začne vytvárať konkurencia zamestnávateľov: kto ponúkne viac, získa zamestnanca. Dnes sú zamestnávatelia zvýhodňovaní. Je treba pozície vyrovnať.

Chceme to preto, aby sme mali všetci – my pracujúci, ale aj my študujúci, presnú predstavu o požiadavkách na zamestnanca a o tom, na koľko si firmy takýchto zamestnancov cenia.

Chceme to preto, aby sa konečne a transparentne začalo diskutovať o výške miezd na Slovensku.

Chceme konečne začať hovoriť nahlas o tom, či je normálne, aby práca človeka v chudobe udržiavala a nie ho z nej ťahala. Či je normálne, aby človek, ktorý pracuje 40 hodín týždenne, žil v chudobe.

Chceme hovoriť o tom, či je normálne, že máme 84 percentnú produktivitu práce priemeru EÚ, ale mzdy máme tretinové. Chceme hovoriť o tom, prečo z nášho HDP ide zamestnancom len 37 percent, kým vo všetkých západných krajinách je to aspoň 50 percent.

A chceme hovoriť o tom, prečo sa hospodársky rast na Slovensku nepremieta do na našich miezd. A chceme vedieť, prečo 60 % percent našich zamestnancov zarobí menej ako priemernú mzdu a či je normálne, že len 13 % všetkých našich zamestnancov má čistú mzdu vyššiu ako 1000 eur. Je to tým, že len toľkí sú naozaj šikovní a kompetentní, alebo len toľko miest tu máme dotovaných takouto sumou?

Zákon o povinnom zverejňovaní mzdových podmienok v pracovných inzerátoch je to najmenšie, čo môžeme v prvom kroku za vyššími mzdami, urobiť. Boli by ste za? 

--

DOPLNENIE ČLÁNKU 14.06.2016
Portál karierainfo práve spustil prieskum, či by mal byť v pracovných ponukách uvádzaný plat.
Hlasujte!
http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000139/1553993/PRIESKUM--Mal-by-byt-v-pracovnych-ponukach-uvadzany-plat-

--

DOPLNENIE ČLÁNKU 21.07.2016
Portál karierainfo uverejnli výsledky prieskumu o zverejňovaní miezd zamestnancov. Sú veľmi zaujímavé:
http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000139/1562065/Mal-by-byt-v-pracovnych-ponukach-zverejneny-plat--Uchadzaci-su-pre--firmy-proti-

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?