reklama

Kolabujúce predavačky

Od polovice apríla vyšlo prinajmenšom desať článkov o tom, ako predavačky jednej potravinárskej firmy na východe kolabovali od únavy. Obyčajné predavačky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

A neboli to len články. Boli to i stovky komentárov pod nimi a stovky komentárov na facebooku. Dočítať sme sa v nich mohli svedectvá od samotných predavačiek, ktoré tvrdili, že v predajniach Milk Agro dlhé roky nadčasovali (rozumej pracovali) zadarmo. Dočítali sme sa, že dostávali minimálnu mzdu,nebrali si dovolenky a do roboty chodili aj v horúčkach. Dozvedeli sme sa, že keď tovar ukradli alebo mu skončila záruka, museli ho firme zaplatiť. A ako úplný bonus pre zamestnávateľa: sobotu odpracovali za stravný lístok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No proste nie je oddanejšieho zamestnanca na Slovensku ako predavačka v Milk Agro. Možno tieto baby trpeli vo vnútri, možno si aj poplakali, možno si aj ponadávali. Čo ale urobili určite: posťažovali sa vedúcej. No tá použila osvedčenú zastrašovaciu taktiku a podľa slov jednej z predavačiek im povedala, že na ich miesto čaká desať ďalších žien, čo vo vulgárnejšom slovenskom preklade znamená desať ďalších otrokýň, tak nech proste držia hubu a krok. A bol zase pokoj. A tak ženy akceptovali tento stav dlhé roky.

Až kým sa jedna nerozhodla, že je už toho asi trochu moc a postavila sa na odpor zdieraniu na slovenský spôsob. A odpadla. Ostatné sa toho chytili, asi si povedali, že čo je veľa, to je moc, treba kolegyňu podporiť a skolabovali tiež. A tak v priebehu pár týždňov v predajniach Milk Agro skolabovali tri ženy, ktoré odviezla záchranka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neboli by to však oddané zamestnankyne, keby prezradili ako sa k nim v skutočnosti správa ich vlastný zamestnávateľ. Boli poslušné, diskrétne, tak ako sa na správneho slovenského zamestnanca patrí, a túto informáciu museli z prostredia Milk Agro vyniesť až zdravotnícki záchranári, ktorí ženy ratovali.

A tak to tu máme: krušné chvíle pre vedenie v Milk Agro.

Ženy, ruku na srdce: čo ste si mysleli, keď ste sa rozhodli takto zavariť svojmu zamestnávateľovi? Tomu zamestnávateľovi, ktorý v roku 2012 dosiahol čistý zisk vo výške 1,5 milióna eur, v roku 2013 vyše 2 miliónov, v roku 2014 čistý profit 1,7 milóna eur a za minulý rok to bolo opäť 1,5 milióna čistého zisku po zdanení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak a teraz sa sebakriticky zamyslite. Koľko si myslíte, že zarobí firma Milk Agro za tento rok, keď budete od zamestnávateľa chcieť, aby vám platil za vašu robotu: za vaše nadčasy? Aby vás pustil na dovolenku, z ktorej máte poniektoré našetrených už aj 40 dní? Ako si to predstavujete - chcieť ísť na PN, keď máte horúčky? A čo sú to vôbec za požiadavky, chcieť od firmy, aby vám zaplatila za prácu v sobotu?! To vám nestačí stravný lístok? A čo tovar po záruke, ktorý by ste si sami nikdy nekúpili? Alebo ten, čo ukradli? To naozaj chcete prestať za tento tovar platiť svojmu zamestnávateľovi a od neho chcete, aby ho začal považovať za prirodzené úbytky? Veď zarábate dosť, nie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď jedna z predavačiek chcela riešiť neznesiteľnú situáciu s vedením firmy, šéf jej poslal drsný odkaz: „Môžete aj vy niečo obetovať pre túto firmu!“

No, milé predavačky, zamysleli ste sa nad tým, čo ešte môžete obetovať? Už ste obetovali svoj čas, svoju rodinu, svoju psychickú pohodu, svoju dôstojnosť, svoje zdravie a dokonca aj svoju výplatu, a teda aj svoj budúci dôchodok - čiže aj svoju starobu. A stále to evidentne nie je dosť. 

Tak... Čo ešte môžeme obetovať pre túto firmu? Pre túto entitu, ktorá z vás vysáva život, ale jediný, kto má neobmedzený prístup k jej pokladu (k jej profitu), ktorý ste aj vy pomohli vybudovať, sú jej traja majitelia? Hm... Čo sme teda ešte neobetovali? Ja fakt neviem. Možno ešte vlastného potomka alebo kozu. Čo ešte, milé vedenie Milk Agro, majú tieto ženy priniesť na oltár vašej „úžasnej“ firmy?

A, ženy, bacha, nehovorte, že váš pracovnoprávny vzťah s Milk Agro je len jednosmerná ulica. Že vy len dávate, dávate, a Milk Agro nič. Ako ste išli ráno do roboty? Po svojich. Ako ste išli z roboty? Na nosítkach! Tak vidíte. Čo sa vám nepáči? Odvoz zadarmo!

To akosi zabudlo dať Milk Agro do svojho pracovného inzerátu. Totižto, odkedy im skolabovala prvá predavačka, niektorému z manažérov asi zázrakom doplo, že firme by sa predsa len zišla nejaká posila.

A tak, dňa 17. marca zverejnila táto firma na svojom webe inzerát s pracovnou ponukou: Prijmeme predavačky v Košiciach.

Obrázok blogu

Keďže tento inzerát tam visí dodnes, usudzujem, že ho buď zabudli zo stránky stiahnuť, alebo sa doteraz posila v dostatočnom počte nenašla. Kde sú tie zástupy miestachtivých otrokýň, o ktorých hovoria vedúce svojim podriadeným, že pomaly prespávajú pred Milk Agro, len aby mohli nastúpiť na ich miesto?

Tak, kde sú?

Pozrite, nechcem sa vnucovať, ale možno, milé Milk Agro, neviete nájsť predavačku do svojich košických predajní práve preto, že ten inzerát ste nenaformulovali dobre. Veď čo to je za text, že prijmeme predavačku a nič viac? Ani popis pracovného miesta, ani ponúkaná odmena. Headhunteri by z vás nemali radosť. Ale, keď už som tu, skúsim vám s tým pomôcť.

Čo tak nejako takto:

Obrázok blogu

Ja viem: nie je to úplne dokonalé. Predsa len, nie som profesionálny personalista. Ale možno by to chcelo uberať sa takýmto smerom. Pouvažujte nad tým: po zverejnení možno nebudete stíhať filtrovať životopisy.

Možno by ste k tomu inzerátu mali ešte skopírovať text, ktorým sa prezentujete na vlastnej webstránke„našim cieľom je aj vytvorenie ústretového individuálneho prístupu k zákazníkom a rodinnou atmosférou ich motivovať k pravidelnej návšteve.“

Tak čo, ženy? Veď povedzte aj vy: je to naozaj tak, že keď vám ráno o štvrtej zazvoní budík, aby ste stihli otvoriť predajňu, tak pri predstave rodinnej atmosféry, ktorá vás tam čaká, sa iba natiahnete, zívnete si a s radosťou vstanete?

Prídete do práce a tam je to ako v rodinnom raji: cítite sa ocenené, vaša snaha je povšimnutá, vaša ochota a oddanosť neostanú bez odmeny. Vaša výplata vám umožňuje plnohodnotne žiť a nie sa celý mesiac obmedzovať a stále rozmýšľať bez čoho sa ešte môžete zaobísť - tak, ako to musia robiť iné ženy, ktoré nerobia vo firmách s takou rodinnou atmosférou.

A keď sa vám hocičo vo vašom osobnom živote pritrafí, a napríklad si musíte z práce odskočiť, tak zamestnávateľ vám ako v správnej rodine s úsmevom vyjde v ústrety. A keby len to: zaujíma sa o vás, o vaše kvality a hľadá spôsob, ako by vám mohol pomôcť sa v práci lepšie realizovať. No a nič nie je motivujúcejšie ako pracovať v takejto príjemnej atmosfére, však?

Bohužiaľ z toho, čo sme si za posledné týždne mohli o firme Milk Agro prečítať, usudzujem, že pred sebou nemáme príkladný biznis model, na ktorý by mohli byť majitelia hrdí. Nejde totiž o koncept typu win-win-win: kde víťazom je majiteľ, kde víťazom je zamestnanec a kde víťazom je aj zákazník.

Ich podnikateľská stratégia mi viac pripomína koncept typu win-loose-win, kde víťazom sú traja majitelia firmy s miliónovým ziskom, kde víťazom je zákazník so svojím vanilkovým jogurtom, ale akosi nám tu prehráva zamestnanec. Ten prichádza o všetko: o svoj čas, o svoje sebavedomie, o svoje peniaze, svoju rodinu a svoju životnú pohodu. Ale kto vie, možno získava dobrý pocit, že aspoň niekoho vo firme robí pomerne bohatým. Na takýto podnikateľský koncept by som veru nedokázal byť veľmi hrdý.

Slovenský podnikateľ má často akúsi zvláštnu predstavu o spôsobe podnikania: od druhých podnikateľov by najradšej chcel, aby dobre platili svojich zamestnancov, nech majú za čo nakupovať jeho výrobky, ale sám svojich zamestnancov zaplatiť nechce, aby mohli nakupovať výrobky a služby zase u toho, čo svojich zamestnancov zaplatil férovo. Proste: „Krista, hlavne zaplať tých svojich zamestnancov, nech mám kúpyschopných zákazníkov. Ale odo mňa to nečakaj, ja chcem čo najväčší zisk.“

Tomu hovorím podnikateľský zámer: "Nízke mzdy, oranie na zamestnancoch, dajte to na papier, dajte to do predmetu podnikania a ideme na to! Zakladáme eseročku!"

Všetci vieme, že nájsť dobrého zamestnanca nie je jednoduchá vec. A nie vždy má firma to šťastie, že práve k nej sa budú hrnúť tí kvalitní ľudia. Keď ich už nechcete prilákať zaslúženou a férovou výplatou, možno by ste mali zvážiť marketingovú kampaň na pracovnom trhu. Keď neviete, kde začať, začnite tričkami. Jedno som pre vás vyrobil. Ak vás myšlienka zaujme, za 25 euro je vaše.

Obrázok blogu

Neviem, či to viete, ale Milk Agro na slovenskom trhu pôsobí od roku 1991. V podstate ide o slovenský potravinársky zázrak. Majú takmer dvesto predajní, čím sa vyrovnajú aj Lídlu, či Tescu, ale nikto ste o nich z médií nepočuli. Samozrejme, nerátam nedávnu publicitu, ktorú spískali kolabujúce živiteľky rodín. Majitelia tejto firmy sú jednoducho veľmi skúpi na slovo.

Redakcia hospodárskych novín sa v minulosti viackrát pokúšala s majiteľmi dohodnúť rozhovor, no márne. Na internete nájdete iba jedno verejné vyjadrenie spoločníka z tejto firmy, a to poďakovanie spolumajiteľa Ľubomíra Výbošťoka v roku 2012, keď ho mesto Sabinov ocenilo Cenou mesta a Cenou primátora a vyzdvihlo jeho sponzorské aktivity smerom ku kultúre a športu. „Prečo tu môžem dnes tak pevne stáť? Lebo mám dnes za sebou takú silnú firmu, ako je Milk-Agro. Dobre sa rozdeľuje, keď je z čoho. Chcel by som, aby všetci športovci v našom meste stáli tak pevne, aby som ich mohol naďalej podporovať,“ uviedol podľa miestnych novín.

Len jedna otázka, ktorá by podľa mňa stála aspoň za úvahu: nebolo by fajn, pán Výbošťok, keby ste rozdali aj tým, vďaka ktorým má vaša firma také obrovské zisky? Napríklad: svojim zamestnancom? Napríklad: svojim predavačkám za odpracované nadčasy? Povedzte, nebolo by to proste fajn a správne a férové, keď už máte za sebou takú „silnú firmu, ako je Milk-Agro, kde sa dobre rozdeľuje, lebo je z čoho?“

Na to si možno nespomínate, ale počas predvolebnej kampane navštívila túto firmu i sama ikona na zlepšovanie podnikateľského prostredia: Richard Sulík. O návšteve napísal status, v ktorom spomenul, že „majitelia sú príjemní“ a že „keby sa Agro Milku zlepšili podmienky na podnikanie, zamestnali by viac ľudí“.

Obrázok blogu

Či sú majitelia príjemní ľudia, nebudem hodnotiť. Na to tu máme predavačky a Richarda Sulíka. Len podotknem, že títo príjemní ľudia ho asi nepostavili k pokladni a nenútili ho robiť 60 hodín nadčasov mesačne bez toho, aby mu za to zaplatili. Sulík ako politik, ktorý by sa mal zaujímať o to, ako ľudia na Slovensku žijú, a ako im pomôcť, sa s majiteľmi pravdepodobne o pracovných a platových podmienkach zamestnancov ani nerozprával.

A keby náhodou áno, šokovalo by ma to. Sulík totiž razí tú pomýlenú ekonomickú teóriu o tom, že dôležitý je podnikateľ, nie zamestnanec. A keď sa bude dariť podnikateľom, bude sa nakoniec aj zamestnancom.

Tak si to overme hneď v praxi:

Spoločnosti Milk Agro sa očividne darí dobre: čistý zisk po zdanení od roku 2011 od 1,5 do 2 miliónov eur, predavačky na predajniach nestíhajú, zadarmo nadčasujú a čo urobí firma – podnikateľ, ktorému sa darí? Prijme snáď ďalšieho pracovníka? Zamestná viac ľudí? Zvýši výplaty už existujúcim zamestnancom?

Ale čoby!

Namiesto toho si do výročnej správy za rok 2014 napíše: „Rok 2014 bol pre firmu MILK-AGRO vel'mi náročným rokom.“  Toto si majitelia napísali do výročnej správy v roku, kedy táto spoločnosť dosiahla tržby vo výške 133 miliónov eur a čistý zisk po zdanení vo výške 1 732 945 eur. No, náročný rok. Možno by bolo zaujímavé, keby sme sa dozvedeli, koľko hodín im tam ľudia v roku 2014 odpracovali zadarmo.

A to nie je všetko. Vo výročnej správe sa ďalej píše: „rok 2015 bude pre firmu MILK-AGRO náročným rokom.“ Tak len pre zaujímavosť, v náročnom roku 2015 dosiahla táto spoločnosť obrat vo výške 129 miliónov eur a čistý zisk vo výške 1,5 milióna euro. Tak vidíte: zase hrozný rok. A čo vy, milé predavačky? Vy možno za náročnejší budete považovať až rok 2016, pretože od stresu a únavy ste začali kolabovať až v tomto roku. Myslíte, že to vo svojej výročnej správe majitelia uvedú?

Takže, ako sa ešte má, pán Sulík, zlepšiť podnikateľské prostredie, aby to konečne prospelo aj zamestnancom v Milk Agro? Má Milk Agro dosiahnuť 5 miliónový zisk? Možno pri 10 miliónovom dostanú zamestnanci na výplate aj o desať eur navyše. Kto vie. Možno snáď len „ekonóm“ Sulík.

Pomenovať niekoho ekonómom je dosť veľká pocta. A Sulíkovi by som ju veru nedával. On totiž nie je ekonóm, ale ekonomický ideológ, po slovensky: ekonomický pánbožkár. To znamená, že ako jehovista (Svedkovia Jehovovi, prosím, neurazte sa) bez ohľadu na argumenty šíri po Slovensku teóriu o tom, že je potrebné zlepšiť podnikateľské prostredie a že keď sa začne dariť podnikateľom, tak sa nakoniec začne dariť aj tým bezvýznamným zamestnancom. Samozrejme, že na prvé počutie to znie celkom logicky.

Preto strana SaS postavila celý svoj ekonomický program na pomoci podnikateľom. Podnikateľom sa to samozrejme páči a zamestnancom, ktorí uverili v toto evanjelium, sa to páči tiež.

Tomuto konceptu sa ako terminus technicus v Amerike hovorí stekajúca alebo presakujúca ekonomika (trickledown economics) a znamená to, že keď sa bude veľmi dariť tým hore, nejaké odrobinky popadajú aj na tých dole.

Prax ale ukázala, že to funguje trošku ináč - teda tak, že to nefunguje vôbec:

Obrázok blogu

Kým v USA tento koncept už bežne označujú ako nefunkčný, u nás má svojho veľkého evanjelizátora – stranu SaS. Pritom už aj v zahraničných médiách sa o tejto myšlienke otvorene hovorí iba ako o masívnej propagande prezlečenej za ekonomickú teóriu, ktorú v spoločnosti šíria bohatí s cieľom presvedčiť vás o jej pravdivosti. Pretože, keď tomuto konceptu uveríte, pomáhate zachovať existujúci stav, v ktorom bohatí bohatnú a chudobní ostávajú chudobnými.

Ekonomicky je to totiž celé naopak: najlepšie podnikateľské prostredie je také prostredie, v ktorom zákazníci majú dosť peňazí. Čiže také prostredie, kde zamestnanci dostávajú férové a zaslúžené mzdy. Lebo potom sa spustí zlatá špirála kapitalizmu a tá vyzerá takto: Keď zákazníci majú viac peňazí, podnikatelia majú viac zákazníkov, a preto potrebujú najímať viacej pracovníkov. Vyššie výplaty > väčší dopyt > väčšia zamestnanosť. Kúzelný kolobeh.

Len u nás to akosi niektorí podnikatelia a dokonca ani „ekonómovia“ (ako napríklad Sulík) stále nechcú pochopiť a tlačia na vytváranie opačnej špirály: nízke mzdy > spôsobujú nízky kúpyschopný dopyt > ten podnikateľov tlačí znižovať náklady > a tí preto zase tlačia na nízke mzdy.

Firme Milk Agro sa zaiste páči, ak zamestnanci iných firiem zarábajú dostatočne vysoké mzdy, a môžu si tak u nich nakupovať ich výrobky. Ale sami také mzdy neplatia. To je veľmi „prefíkaný“ podnikateľský plán, že: "Počuj, ty plať svojim zamestnancom dostatočne dobre, aby mali za čo u mňa nakupovať, ale ja to robiť nebudem, lebo ja plánujem na svojich zamestnancoch šetriť, nech mi čo najviac ostane."

Kým všetci nezačnú svojim ľuďom platiť férové mzdy, Slovensko sa nikdy reálne nenaštartuje a naša životná úroveň bude prešľapovať na jednom mieste rok čo rok. Zlatá špirála totiž nefunguje od hora dole – od bohatých k chudobným, ako sa nás o tom snaží presvedčiť hovorca podnikateľov Sulík, ale sú to práve dobre (férovo) platení zamestnanci, ktorí vytvárajú dopyt a tým tlačia na vytváranie ďalších pracovných miest. Nie je to tak, že všetci sa budeme mať dobre až raz a až zajtra a až voľakedy a až v budúcnosti. Mohli by sme sa mať dobre už dnes – keby podnikatelia začali svojim zamestnancom platiť férové mzdy.

Samozrejme, že hovorím o tých podnikateľoch, ktorí na to majú. Nie o podnikateľoch typu živnostník, ktorí sa trasú, či im odberateľ zajtra konečne zaplatí tú kľúčovú faktúru. Dobre platení zamestnanci z bohatých podnikov potom fungujú ako výživné krmivo pre malé a stredné podniky, ktoré takto získajú platiacich zákazníkov. A potom zase: kúzelný kolobeh kapitalizmu sa môže roztočiť. A vtedy môžeme hovoriť o dobrom podnikateľskom prostredí.

Neroztočí sa však, kým budeme zamestnancom platiť nízke mzdy. Slovensko je typické tým, že z vyprodukovanej hodnoty dostanú naši zamestnanci v priemere len 38 percent, kým firma si nechá 62 percent ako zisk. Vo vyspelých krajinách je ten podiel presne naopak: firma si nechá 40 percent zisku a 60 percent nechá zamestnancom.

Nenechajte sa oklamať rečami o tom, že ešte nie sme dosť vyspelá ekonomika na to, aby sme mohli začať zarábať vyššie mzdy. Tie peniaze sú tu už teraz a boli tu aj včera, len sa o ne s nami nechce akosi nikto spravodlivo rozdeliť. Napríklad aj chairman of the partner board z KPMG sa vyjadril, že podľa neho by u nás mohli byť mzdy vzhľadom na ziskovosť podnikov a rast našej ekonomiky už dnes o 30 percent vyššie.

No nie sú, a to len preto, že ľudia ako Sulík vás budú presviedčať, že stále nemáme dosť dobré podnikateľské prostredie, takže mzdy sa zvyšovať nemôžu. Sulík sa nepostaví pred kamery s tou svojou charizmou a presvedčivosťou a nezačne sa chytať za hlavu so slovami: „To kde sme?! Naša produktivita je na úrovni 84 % EÚ, ale platy na úrovni 30 % priemeru. Kým nezačneme férovo platiť našich pracujúcich, zabudnite na vyššiu životnú úroveň!“ Toto Sulík nepovie nikdy , lebo ako ho poznám ja, on je jeden z tých, čo považuje zamestnanca za nižšiu formu života, ktorá nech proste len robí, čo má a neotravuje život tým "šikovným" hore.

Ešte raz: najlepšie podnikateľské prostredie je prostredie s férovými a riadnymi mzdami. Pretože len riadne mzdy prinášajú podnikateľom kúpyschopné obyvateľstvo, ktoré im nosí peniaze. Vďaka tomu ich biznis môže rásť, následkom čoho sú nútení zamestnávať ďalších ľudí. Motorom ekonomiky je silná stredná trieda, nie život vysávajúci podnikatelia, ktorí svoj biznis model postavili na nízkych mzdách.

Keď Sulíkovi raz naozaj pôjde o najlepšie podnikateľské prostredie, nebude sa obmedzovať iba na odstraňovanie hlúpych byrokratických prekážok, čo samozrejme tiež treba, ale prioritou musí byť férové rozdelenie vyprodukovaných hodnôt. Lebo neviem ako vám, ale mne veľmi férové nepríde, keď predavačka v Milk Agro odpracuje 60 hodín v mesiaci navyše (čo je 1,5 týždňa naviac) a na výplatu dostane 350 eur, z ktorej ešte musí zaplatiť ukradnutý tovar a tovar po záruke. Toto je druh správania, na ktorý by sme mali začať byť všetci bohorovne naštvaní.

PRÁCA JE NA TO, ABY ČLOVEKA Z CHUDOBY DOSTÁVALA, NIE NA TO, ABY HO V NEJ UDRŽOVALA.

Ale pomaly sa zdá, že i predavačkám v Milk Agro začína svitať na lepšie časy. Novinári týždeň čo týždeň bombardovali sekretariát tohto podniku otázkami a žiadali majiteľov o vyjadrenie ku kolabujúcim predavačkám. A po dvoch týždňoch premýšľania vedenie vydalo toto vyhlásenie: “Po konzultácii s právnikom sa nebudeme k tejto veci vyjadrovať.”

Ja som im dal viac ako dva týždne. Od prvého článku na kosicednes.sk prešiel mesiac a pol a relevantné vyjadrenie druhej strany doteraz nikde. A tak celý tento článok môžem postaviť iba na všetkých dostupných informáciách z jednej strany. Z môjho pohľadu to vyzerá, že majitelia asi nemajú veľa skúseností s krízovou komunikáciou, keďže im dokonca nenapadlo urobiť ani to základné slovenské: vyhovoriť sa stredný alebo nižší manažment. Povedať, že oni o tom nevedeli a že okamžite zjednajú nápravu. A k tomu exemplárne vyhodiť nejakú vedúcu.

Interpretujem si to tak, že majiteľom asi došlo, že túto situáciu už nijako neobkecajú, tak sa podujali, že veci dajú do poriadku. A teda, že keď už nič iné, tak aspoň začnú dodržiavať zákon. A tak sú teraz predavačky plné očakávaní. Vraj sa im už bude preplácať aj sobota, ktorú musia odrobiť. Alebo dokonca aj nadčasy. A že už asi nebudú musieť platiť za tovar po záruke. No nebo na zemi!

To sme to dopracovali: tešiť sa z toho, čo malo byť základným zákonným minimom už dávno.

Ale ak nám niečo kauza Milk Agro ukázala, tak je to jedna jediná vec. Ak chceme niečo zmeniť, nemusíme hneď zakladať politické strany, ani občianske združenia, ani organizovať protesty na námestiach. Stačí robiť jednu jednoduchú vec: hovoriť! A nahlas.

Začnite preto hovoriť o pomeroch, ktoré zvnútra poznáte. Prestaňte sa báť. Ostatným na vás záleží a chcú vás počúvať. Neschovávajte sa!

Neschovávajme sa!

A najviac chceme počuť radových zamestnancov, nie stredný alebo vrcholový manažment, ktorý si častokrát rieši viac svoje vlastné abstrakcie ako reálny život. Chceme počuť pravdu od tých najdôležitejších – od radových zamestnancov.

Keď jeden po druhom nahlas hovoríme o tom, ako to naozaj funguje v našej práci, v našej komunite, aké pekné veci sa nám dejú, ale aj aké krivdy, vtedy sa ako spoločnosť posúvame dopredu. Ono to funguje tak: rieši sa len to, o čom sa vie. A vie sa len o tom, o čom sa nahlas hovorí. A ak chcete, aby sa niečo zmenilo, začnite o tom hovoriť. To stačí.

Predavačky v Milk Agro trpeli dlhé roky, no stačilo o tom nahlas povedať a vedenie zjednáva nápravu už v priebehu pár týždňov.

Kde sú ďalšie predavačky, upratovačky, pekári, právnici, poradcovia, murári, policajti, obchodníci, hasiči, sekretárky, lekári, smetiari, učitelia, sestričky, sociálni pracovníci, úradníci, bankári, autobusári, vy všetci, ktorí nám pripravujete naše jedlo, plníte naše regály, upratujete naše kancelárie, staráte sa o naše deti a vykonávate kopec iných úloh a služieb, bez ktorých by sme sa v našom modernom živote nevedeli zaobísť.

Vy všetci pracujúci, začnite hovoriť nahlas! Zaujíma nás to!

Ukážte celej spoločnosti, ako žijete, s čím sa potýkate. Čo všetko funguje zle, nesprávne, nespravodlivo. Lebo my ostatní to netušíme. A chceme to vedieť! Píšte pod svojim menom, píšte anonymne. Neviete písať? Zdôverte sa tomu, kto písať vie, zdôverte sa známym, zdôverte sa lokálnym alebo celoštátnym novinárom.

Boli to práve košickí záchranári a košickí novinári, ktorí vyniesli na svetlo sveta problém v Milk Agro.

Poďme meniť naše životy k lepšiemu. Začnime otvorene, pravdivo a bez ostychu hovoriť o tom, ako sa nám žije!

Všetky zdroje, z ktorých som pri písaní článku čerpal:
http://www.kosicednes.sk/predavacky-unavy-odpadavali/
https://www.facebook.com/pracujucaChudoba/posts/975978335849261
http://www.kosicednes.sk/predajne-milk-agro-oblepili-srdieckami/
http://www.kosicednes.sk/nie-firma-firma/
http://www.kosicednes.sk/inspektorat-milk-agro-su-problemy-nadcasmi/
http://www.kosicednes.sk/sikanovane-predavacky-spustili-lavinu/
http://www.kosicednes.sk/odborari-falsovanie-evidencie-dochadzky-nadcasov/
https://www.facebook.com/RichardSulik/photos/a.195669840512752.49837.184760561603680/968026373277091/?type=3&theater
https://www.facebook.com/kosicednes/posts/1069120529851449
http://www.aktuality.sk/clanok/331943/predavacky-v-kosiciach-kolabuju-v-praci-pracovali-aj-vyse-12-hodin-denne-bez-priplatkov/
http://www.aktuality.sk/clanok/332355/predavacka-z-kosic-prehovorila-pracujeme-aj-zadarmo-bez-naroku-na-volno/
http://www.cas.sk/clanok/392935/kauza-milk-agro-dviha-slovakom-zlc-predavacky-sa-trapia-v-biede-majitelia-maju-takyto-luxus/
http://www.aktuality.sk/clanok/333753/preco-niektori-slovaci-pracuju-ako-otroci-boja-sa-o-pracu-a-nepoznaju-svoje-prava/
http://www.omediach.com/blog/item/8973-novy-cas-si-privlastnil-temu-kolabujucich-predavaciek
http://www.kosicednes.sk/predavacky-milk-agro-hovoria-zmenach-lepsiemu/
http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/287713 
http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/505739-vychodniari-ktori-doma-valcuju-tesco-teraz-mieria-na-bratislavu

--
Podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky, kde sa snažíme budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

Milan Kuruc

Milan Kuruc

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  58x

Pôsobí ako podpredseda Energeticko-Chemického odborového zväzu. Je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré rozpútalo verejnú debatu o mzdách, presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, slobodu hovoriť o vlastnej mzde a zrušenie poplatkov v pracovnoprávnych sporoch. Zoznam autorových rubrík:  Ekonomika a MzdyZamestnanciOdvodový bonusSaSVoľby 2016Nezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu