Otázka 2: Čo s nízkym podielom miezd na HDP?

Autor: Milan Kuruc | 27.2.2016 o 14:37 | (upravené 28.2.2016 o 1:12) Karma článku: 5,12 | Prečítané:  832x

Prijmeme riaditeľa prevádzky, ktorý vie po čínsky, kórejsky, anglicky a v optimalizovaní výrobného procesu má prax aspoň 6 rokov. Ponúkame plat od 600 do 700 eur.

Takýto inzerát nedávno vyšiel na portáli istp a nie je jediný svojho druhu. Veľké pracovné nároky a chudobné mzdy - to je Slovensko.

Odjakživa počúvame, že k zvýšeniu miezd dôjde vtedy, keď bude klesať nezamestnanosť. Len na Slovensku ekonomické zákony akosi neplatia. Už teraz tu máme situáciu, že si firmy sťažujú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a namiesto toho aby siahli k zvýšeniu miezd a takto ich prilákali, radšej rozmýšľajú nad tým, či sem dovezú pracovníkov z Bulharska alebo z Ukrajiny.

Redaktorka denníka Sme Jana Trebulová sa vo svojom najnovšom článku rozhodla, že si kopne do ľudí na východe Slovenska a napísala, že ľudia tu odmietajú ísť robiť aj za vysoké platy. Spomína napríklad, že "ľudia odmietli pozíciu farmaceuta, alebo osobného bankára, a pritom podľa portálu platy.sk je priemerný plat farmaceuta 1000 euro v hrubom alebo že priemerný plat osobného bankára je 836 eur v hrubom."

Že demagógia je doménou politika, dobre. Ale už to robia aj novinári? To, že podľa stránky platy.sk je priemerný plat farmaceuta 1000 eur, neznamená, že Tesco na východe ponúkalo takýto nástupný plat svojmu budúcemu zamestnancovi, ktorého hľadalo do lekárne. To, že podľa platy.sk je priemerný plat osobného bankára 836 eur, takisto neznamená, že toľko ponúkali budúcemu osobnému bankárovi, keď takého hľadali v UniCredit Bank. Kým nezačneme ani len pravdivo hovoriť o platoch na Slovensku, tak sa nepohneme ani o milimeter. A takéto články, aký predviedla pani Trebulová nás posúvajú akurát tak o desať rokov späť.

Prečo sú u nás malé mzdy? Nie je to preto, že by na ne nebolo, je to preto, lebo na Slovensku si proste väčšinu peňazí prisvojujú podniky a odmietajú sa deliť s tými, ktorí tieto hodnoty vytvorili - so zamestnancami. Kým v Rakúsku dostane 48 % z HDP zamestnanec a podnikateľ 52 %, kým v Anglicku dostane 50 % z HDP zamestnanec a podnikateľ 50 %, tak na Slovensku dostane zamestnanec 38 % z HDP a zvyšných 62 % si nechá podnikateľ. Vo Švajčiarsku išli ešte ďalej - tam dostáva zamestnanec 60 % z HDP a podnikateľ si prisvojí iba 40 %.

V Estónsku, Chorvátsku, či Slovinsku je to tiež pol na pol. Iba na Slovensku odmietajú podnikatelia ľuďom zaplatiť jednu obyčajnú férovú zaslúženú mzdu.

Kto si koľko ukrajuje z tohto koláča si pozrite na nasledujúcom obrázku:

Koncom januára som preto oslovil všetky relevantné politické strany, aby sa pred voľbami k tomuto problému vyjadrili. Napísal som im ako administrátor facebookovej stránky Pracujúca chudoba, kde sa tomuto problému venujeme. Politickým stranám som položil päť dôležitých otázok, ktoré sa dotýkajú fenoménu neprimerane nízkych miezd v našej krajine.

Oslovil som všetky politické strany, ktorým v tom čase dával Focus preferencie vyššie ako 3 %. Vtedy to bolo týchto deväť strán:

  1. Smer-SD
  2. Sieť
  3. MOST – HÍD
  4. SNS
  5. KDH 
  6. OĽANO - NOVA 
  7. SaS
  8. SMK - MKP 
  9. SME RODINA – Boris Kollár 

Osobne som očakával, že sa ozve Sieť, SaS, alebo strana Borisa Kollára. Nič také sa nestalo. Tieto strany na otázky neodpovedali. Rovnako sa k problému malých miezd nevyjadrili ani Obyčajní ľudia a ani MOST – HÍD. Strany, ktoré neodpovedali, som vyššie vyznačil hrubým písmom.

Čo mňa osobne prekvapilo, bola takmer okamžitá odpoveď KDH a ochota odpovedať i zo strán, od ktorých som to pôvodne čakal najmenej: Smer-SD, SNS, SMK – MKP. Dovedna teda odpovedali tieto štyri strany z deviatich oslovených.

V minulom článku som Vám priniesol odpoveď na prvú otázku. Dnes prinášam znenie druhej otázky a neupravené odpovede týchto strán tak, ako mi ich zaslali. Názor si urobte sami.

Otázka:

Podľa oficiálnych štatistík Eurostatu patríme ku krajinám EÚ s najnižším podielom miezd na vyprodukovanom HDP a naopak najvyšším podielom ziskov na HDP. Slovenskí zamestnávatelia sa nedostatočne delia o zisk so svojimi zamestnancami. Ako chcete túto situáciu riešiť?


Odpovede:

KDH
Poznám zamestnávateľov, ktorí sa snažia správať k svojim zamestnancom férovo a vyplácajú im aj mzdy na úrovni. Poznám však aj takých „podnikateľov“, ktorí takmer nikoho nezamestnávajú, ale majú obrovské zisky. Často sú napojení na vysokých štátnych funkcionárov a zaoberajú sa len tým ako dostať zákazku a ako ju za čo najmenej peňazí posunúť ďalej. Takýto stav oligarchizácie spoločnosti krytý vládnou stranou považujem za hlavný problém nízkeho podielu miezd na vyprodukovanom HDP. Riešením je, aby štát nakupoval priamo u firiem, ktoré fyzicky robia a nie u tých, ktoré len posúvajú objednávky ďalej. Štát by tiež mal platiť firmám načas, aby mali oni z čoho platiť svojim zamestnancom. Kauzy typu Váhostav sa už nemôžu opakovať.

SNS
SNS dlhodobo poukazuje na problém nízkeho podielu miezd na Hrubej domácej produkcii (HDP). Zasadzujeme sa za zrýchlenie vyrovnávania platových podmienok zamestnancov v rámci EÚ, v prípadoch, kedy slovenskí zamestnanci dostávajú za rovnakú prácu u rovnakého zamestnávateľa výrazne nižšiu mzdu, ako je to v starých členských štátoch EÚ. Tento problém sa dá rýchlejšie riešiť rokovaniami medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

SMER-SD
Priestor vidíme v už spomínanom zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorá by mala rásť aj z dôvodu, že rastie produktivita práce. Slovensko nemôže a už ani nie je pre investorov zaujímavé len tým, že je tu lacná pracovná sila. Tu je aj kvalitná pracovná sila, ktorá tým, že dosahuje veľmi vysokú produktivitu práce, si zaslúži byť aj adekvátne odmenená. 

Na Slovensku vidíme celkom slušný priestor na rast miezd. Za posledných 10 rokov rástla produktivita práce výrazne rýchlejšie ako náklady na prácu, v niektorých rokoch dokonca dvojnásobne rýchlejšie. A nepochybne to platí práve o odvetviach, kde dnes chýbajú kvalifikovaní pracovníci. A to nielen pre to, lebo dopyt prevyšuje ponuku, ale aj preto, že ide práve o kvalifikovanú priemyselnú výrobu alebo služby, kde je relatívne vysoká pridaná hodnota alebo produktivita práce – takže v týchto odvetviach počítame s nárastom miezd aj keď bude rásť „ponuka“ nových kvalifikovaných pracovníkov. Očakávame, že tento stav donúti podniky k „priateľskejšej“ zamestnaneckej politike (nielen pokiaľ ide o mzdy). 

SMK - MKP
Prioritne treba znížiť odvodové zaťaženie podnikateľov, ktoré platia  za svojich zamestnancov. Do konca volebného obdobia chceme znížiť úroveň na 30 percent hrubej mzdy. 70 percent zamestnancov zamestnávajú malí a strední podnikatelia. Preto, v ich prospech by sme zmenili systém sadzieb daní z príjmov právnických osôb. Pre malých podnikateľov navrhujeme 15 percentnú sadzbu, pre stredných podnikateľov 18 percentnú sadzbu a pre veľkých podnikateľov 25 percentnú sadzbu korporátnej dane. Aby malým  a stredným podnikateľom vznikol priestor na zamestnanie viac zamestnancov alebo na zvýšenie mzdy svojich zamestnancov. 

SaS
- neodpovedala.

Sieť
- neodpovedala.

MOST – HÍD
- neodpovedal.

OĽANO – NOVA
- neodpovedali.

SME RODINA – Boris Kollár
- neodpovedali.

P.S. V prípade, že by z portálu istp zmizla pracovná ponuka, o ktorej hovorím v prvej vete tohto článku, uploadol som ju aj sem.

Ak chcete, podporte tento článok hlasovaním na vybrali.sme a staňte sa fanúšikom našej stránky a poďte s nami budovať povedomie o nutnosti zvyšovania miezd na Slovensku:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?