Mzda

Autor: Milan Kuruc | 17.11.2014 o 18:29 | (upravené 17.11.2014 o 22:17) Karma článku: 10,54 | Prečítané:  374390x

Viete, prečo je vo švajčiarskom Lídli nástupný plat 3 330 eur? Z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že tam majú silné odbory, ktoré tieto podmienky svojim zamestnancom vybojovali. A po druhé preto, že tam majú inú mentalitu. Šéf švajčiarskeho Lídlu považuje za úspech, že môže svojim zamestnancom zdvihnúť výplaty. Preňho je to obyčajná slušnosť.

Na Slovensku je to naopak. Napriek tomu, že veľké podniky generujú veľké zisky a napriek tomu, že tieto zisky generujú najmä vďaka práci svojich zamestnancov, odmietajú ich patrične za tento úspech odmeniť. Namiesto toho, aby sa časť zisku rozliala naspäť medzi zamestnancov vo forme vyšších výplat, putujú tieto peniaze späť do materských firiem a odtiaľ väčšinou do daňových rajov. Takto sa z našej ekonomiky dlhodobo odčerpávajú peniaze, ktoré potom bolestivo chýbajú. Tomu sa hovorí ekonomický kolonializmus.

Vysoká životná úroveň vo Švajčiarsku nie je sama o sebe dôsledkom veľkého množstva kapitálu v obehu. Nestačilo by, keby sa švajčiarsky kapitál sústredil iba v rukách zopár vyvolených a obiehal iba medzi nimi. Musia ním disponovať jednotlivci - masa jednotlivcov. Vo Švajčiarsku sa jednoducho kapitál distribuuje medzi širokú masu ľudí vo forme vysokých výplat a táto široká masa potom tvorí silnú strednú vrstvu. Tá vytvára dopyt po službách a výrobkoch a tento dopyt vyživuje a stimuluje švajčiarske podnikanie. Ale tak ako v každej krajine, aj tu si museli ľudia svoje mzdy vybojovať.

Bývalý pracovník firmy Getrag Ford Transmission v slovenskom Kechneci prezradil, ako ho zarazilo, keď na návštevu závodu prišli priamo americkí top manažéri z Fordu a odborári im tlmočili požiadavku zamestnancov na zvýšenie platu a oni súhlasili. No následne slovenský manažment poradil Američanom, aby to nerobili, lebo že si zamestnanci rýchlo zvyknú na zvyšovanie platov a preto bude lepšie ponechať im plat aktuálny. Zvyšovanie sa vtedy nekonalo.

Toto urobí Slovák Slovákovi. Môžeme sa len domnievať, aká primitívna motivácia za tým bola. Možno sa chcel slovenský manažér zapáčiť tomu americkému a mysliac si, že keď mu ušetrí pár eur, dlhšie si udrží svoju pozíciu. Možno má prémie a bonusy z vygenerovaných ziskov a ako si ich najľahšie udrží? Predsa nezdvihne platy ostatným kolegom. Aké jednoduché. A sebecké.

Táto situácia, švajčiarsky Lídl a veľké zisky veľkých podnikov a transnacionálov jasne ukazujú v čom je príčina malých výplat na Slovensku. Nie je ani ekonomická, ani sofistikovaná. Už sa viac nedajte oklamať. Je psychologická: Slováci si jednoducho nevedia pýtať viac. Zarábať peniaze rovná sa pýtať si peniaze. Vychovali nás však inak: zarábať peniaze rovná sa makať. V praxi však táto makačka akosi vyššiu mzdu pracujúcim neprináša. Naopak, väčšia snaha im prináša viac práce pri rovnakej mzde.

Sme tak naučení. A kto vybočuje z tohto rámca, ten je rýchlo umravnený. Personalista vám hneď povie, že rúbete vysoko. A mnohokrát nenájdete pochopenie ani u kolegu, ktorý zažíva pocit hrdosti, keď sa môže upracovať pomaly zadarmo. Slováci sú naučení, že mzdy majú byť malé. Ale nemajú. A nemusia. Keď to dovoľuje ekonomická situácia podniku a jeho úspech na trhu, ktorí pomohli zamestnanci vybudovať, majú byť plnohodnotne odmenení vo forme vyšších výplat.

Teraz sme v situácii, že slovenské mzdy nepostačujú ani na pokrytie bežných výdavkov. Nedajbože, že v danom mesiaci dostanete pokutu, pokazí sa vám zub alebo chladnička a už máte problém. Nieže by ste ho predtým nemali.

Stránka Pracujúca chudoba na Facebooku si nedávno od sociálnej poisťovne vyžiadala vymeriavacie základy slovenských zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Hrubé mzdy prepočítali na čisté mzdy a vyšiel z toho tento neblahý obraz o zárobkoch slovenských zamestnancov. A teraz si tieto sumy porovnajte so životnými nákladmi. Milí čitatelia, na obrázku vidíte výsledok 10-ročného členstva v Európskej únii a 25 rokov budovania kapitalizmu.

Práve kvôli takejto žalostnej distribúcii kapitálu naspäť medzi ľudí - tých ľudí, ktorí ho pomohli vygenerovať - tu máme špirálu chudoby:
Ľudia majú málo peňazí -- > teda je málo peňazí v obehu -- > ľudia míňajú iba na nevyhnutné výdavky --> neexistuje tu silný kúpyschopný dopyt --> ekonomika sa nemá ako pozviechať a rozbehnúť --> vyhliadky na lepšiu budúcnosť pri tomto spôsobe prerozdelenia sú v nedohľadne --> malé podniky nepodnikajú, ale živoria --> ďalší ľudia ani nepomýšľajú na podnikanie, lebo vidia, že by neprežili --> a tak sa nové pracovné miesta ani nečrtajú --> preto sem politici ťahajú zahraničných investorov, ktorých lákajú na nízke mzdy a vysokú produktivitu práce --> tí však svoje zisky vyvážajú naspäť do zahraničia --> a tak sa k ľuďom naspäť dostáva málo peňazí vo forme malých výplat -- > teda je málo peňazí v obehu -- > a ideme zase od začiatku.

Takto sa nedá žiť.

Samozrejme, že pre ľudí je problém vypýtať si vyššiu mzdu. A nie vždy je to preto, lebo nemajú odvahu. Ale preto že pri dnešnej nezamestnanosti sa vždy nájde človek, ktorý bude ochotný pracovať za menej. Ekonóm vám povie, že nízke mzdy sú dôsledkom vysokej ponuky pracovnej sily a nízkeho dopytu po nej. To znie ako definitívne zaklínadlo, ktoré ale preložené do ľudskej reči znamená len to, že manažér podniku vám nemusí dať vysokú mzdu, aj keby mohol, lebo za dverami čaká desať ďalších uchádzačov a minimálne jeden z nich bude určite taký zúfalý, že bude pracovať aj za almužnu. Nízke mzdy sú preto dôsledkom ekonomického zúfalstva ľudí, ktoré zamestnávateľ rád využije. Inými slovami, zamestnávateľ vám nedá viac, lebo nemusí. Nie, že by nemal.

Keď som sa pýtal manažéra zahraničného podniku, či tu ľudia zarábajú tak málo preto, lebo si na pohovore nevedia vypýtať viac, tak sa na mňa pozrel a povedal: „A čo by im to pomohlo, keď mi tu za dverami stojí ďalších sto ľudí ochotných robiť aj za menej?“

Predstavme si, že by sa všetci Slováci uzhodli na tom, že pod 800 euro prácu neprijmú. Ak by zamestnávatelia chceli, aby im fabrika nezívala prázdnotou, boli by nútení tieto mzdy vyplatiť. Ale to je len rozprávka. Takýto prípad nikdy nestane práve preto, že vždy bude existovať človek v núdzi, ktorý urobí všetko preto, len aby zarobil aspoň niečo.

Práve preto vás ekonómovia budú presviedčať, že keď sa zníži nezamestnanosť, stúpnu i výplaty. Že treba vydržať. Z časti je to pravda. Predstavte si, že máme 6 percentnú nezamestnanosť. To znamená, že práce a pracovných ponúk je veľa. Potom už pohovor nebude vyzerať takto: „Nechceš mi tu robiť za 400 euro? V poriadku, za dverami mi stojí ďalších 200 uchádzačov.“ Potom si už môžete vyberať vy ako zamestnanec a pohovor bude vyzerať takto: „Vy mi ponúkate 500 euro za takúto prácu? Idem vedľa, tam vedia ohodnotiť svojho zamestnanca.“

V takomto prípade už máte na svojho zamestnávateľa páku. Už máte väčšiu suverenitu a existenčný strach vás nenúti akceptovať iba to, čo vám ponúkajú. Už môžete vyjednávať. Ale kedy tu my na Slovensku budeme mať 6-percentnú nezamestnanosť? Za posledných 25 rokov tomu nebolo ani raz. Rok pred vypuknutím krízy sme mali nezamestnanosť 8 %. Netešme sa, to bola anomália, ktorá sa dlho nezopakuje.

Takže čo teraz? Budeme čakať na lepšie časy ďalších 25 rokov a utešovať sa tým, že možno naše pravnúčence sa budú mať dobre? Nie.

Teraz už zostáva len začať hájiť záujmy ľudí a nie nadnárodných korporácií a veľkopodnikateľov. Nechápme sa zle. Je pravda, že dobré a priaznivé podnikateľské prostredie pomáha tvoriť pracovné miesta. A toto prostredie treba na Slovensku budovať. Nejde to však bez toho, aby sa zároveň nechránili záujmy zamestnancov na priaznivé pracovné podmienky a dôstojnú mzdu za odvedenú prácu. A to druhé sme tu doteraz nemali. Politikov to nezaujímalo. Otázka je, čo robili a robia odbory.

Výsledkom tohto ignorantstva sú zahraniční investori, ktorých sem politici ťahajú na nízke mzdy a vysokú produktivitu práce. Politik nepríde za zahraničným investorom a nepovie mu: „Poďte k nám. My vám dáme daňové úľavy, ale vy našich ľudí zamestnáte, dáte im dobré mzdy a normálne pracovné podmienky.“ Nie. Namiesto toho k nám politik ťahá investora na vysokú produktivitu práce a nízke mzdové požiadavky pracujúcich Slovákov. A tak sme každý deň svedkami správ o tom, že investor XY dá v regióne YZ prácu 300 zamestnancom. Že to bude práca v plechovej búde za almužnu už neriešia ani politici, ani médiá. Povedomie o potrebe vyšších miezd je v našej spoločnosti tabu.

A tak máme vyššiu produktivitu práce ako Česi, ale naša priemerná mzda je nižšia. A tak máme vyššiu produktivitu práce ako Poliaci, ale naša priemerná mzda je nižšia. A tak sa stáva, že naši zamestnanci musia spĺňať vyššie alebo porovnateľné normy než ich západní kolegovia, väčšie nároky na výkon, ale mzdy máme aj 7-krát menšie.

Vedeli ste, že v Luxembursku je minimálna mzda na nízkokvalifikovaného zamestnanca 1921 euro v hrubom? V čistom je to 1631 euro. Aby ste na Slovensku zarobili 1921 euro v hrubom, museli by ste patriť medzi 5,5 percenta vyvolených slovenských zamestnancov. Zatiaľ čo v Luxembursku by vám z takejto mzdy v čistom zostalo 1631 euro, na Slovensku by to bolo 1407 euro. Pozrite sa sem:

Takže, o čom sa tu bavíme? Problém príjmovej nerovnosti nie je nič iné, iba problém lakomosti a chamtivosti. Tí, čo sú silní a majú veľa, sa nechcú deliť s tými, čo sú slabí a majú málo, aj keď si to zaslúžia. Nemusíme čakať na zázračný ekonomický rast, ani zázračne nízku nezamestnanosť. Peniaze vo veľkých podnikoch na vyššie mzdy už sú, ale nikto vám ich nedá zadarmo. A už vôbec nie za prácu. Musíme si ich vybojovať. Musíme si ich vypýtať. Napríklad tak, ako to teraz idú urobiť zamestnanci Walmartu v USA. Prečítajte si list ich bývalého zamestnanca:

Priatelia,

počas dvoch rokov, čo som pracoval vo Walmarte na Floride, som sa naučil jednu cennú lekciu: Waltonovci, ktorí vlastnia Walmart, bohatnú, zatiaľ čo pracovníci, ktorí pomáhajú budovať ich bohatstvo, trpia. Videl som to každý deň.

Dobre si spomínam, ako sme si s kolegami vymieňali príbehy o tom, ako nie sme schopní platiť účty a aké to je mať odpojenú elektrinu. Boli časy, keď som si ani nemohol dovoliť jedlo počas svojej obednej prestávky. A nebol som jediný.

To je dôvod, prečo zamestnanci v celej krajine od Walmartu chcú, aby sa verejne zaviazal k minimálnej mzde 15 dolárov na hodinu a plnému pracovnému úväzku pre všetkých zamestnancov. Zamestnanci teraz podstupujú nemalé riziko, pretože sa rozhodli protestovať voči útokom Walmartu za to, že sa zasadzujú o lepšie mzdy a lepší pracovný čas. Už ich unavuje žiť v chudobe a nechať sa šikanovať za to, že sa rozhodli o týchto podmienkach nahlas hovoriť, a to sú zamestnancami miliardovej spoločnosti.

Waltonovci sú najbohatšia rodina v Amerike s majetkom väčším ako 150 miliárd dolárov a disponujú takým množstvom peňazí ako 43 % amerických rodín dohromady. A i tak sa odmietajú baviť s vlastnými zamestnancami o ich existenčnom zápase, ktorému čelia každý deň.

Verte mi, 15 dolárov na hodinu a prístup k plnému pracovnému úväzku by urobil obrovský rozdiel pre týchto zamestnancov a ich rodiny. A neexistuje dôvod, prečo by sa tak nemohlo stať. Stačí, keď Waltonovci prestanú byť chamtiví a dajú svojim pracovníkom férový podiel za to, že pomáhajú Walmartu k úspechu.

Moji bývalí kolegovia z Walmartu, nebudem mať pokoj, kým Waltonovci neprídu k rozumu. Podpísal som túto petíciu, aby som dal Waltonovcom najavo, že stojím pri vás a našom spoločnom proteste voči firemným nezákonným útokom na pracovníkov, ktorí sa opovážili zasadiť sa o lepšie pracovné prostredie. A ak nás neprestanú ignorovať, pripojím sa k outdoorovému protestu pred Walmartom na Čierny piatok.

S vami

Kevin
bývalý zamestnanec Walmartu na Floride

 

Pracovníci Walmartu volajúci po vyšších mzdách:

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?