Ako je to s očkovaním?

Autor: Milan Kuruc | 29.9.2014 o 20:00 | Karma článku: 11,00 | Prečítané:  6780x

MUDr. Ludmila Eleková prehovorila o tom, ako liečiť choroby autistického spektra. A bolo to tak zaujímavé rozprávanie, že som si dal tú námahu a urobil prepis jej rozhovoru.

Aký je rozdiel medzi autistami, ktorí sú autisti od narodenia a tými autistami, ktorí, povedzme, že to získali po očkovaní alebo po určitej dobe.

No, existujú dva názory. Jeden je, že je to to isté. Jediný rozdiel je, že kedy prišlo k poškodeniu mozgu dieťaťa. Ak pride k poškodeniu pred narodením, môže sa dieťa narodiť už akoby autistické; ak  k poškodeniu príde niekedy v priebehu prvých rokoch života, tak ten autizmus nastane po období normálneho vývoja. A na druhej strane, to môže byť niečo úplne iné. Problém je v tom, že sa to tak úplne dobre neskúmalo, hlavne sa neskúmali mechanizmy, ktoré sú v pozadí toho takzvane vrodeného autizmu alebo ranného autizmu. Začína sa skúmať ten regresívny autizmus – teda situácia, kedy sa dieťa vyvíja úplne perfektne, povedzme do veku jedného až troch rokov, to znamená, že začína hovoriť, začína byť sociálne, emocionálne, nadväzuje kontakty, zmysluplne sa hráva a zrazu sa ten vývoj zasekne alebo dokonca vráti naspäť a dieťa sa začína správať veľmi neštandardne. To je ten regresívny autizmus.

Takže, nevie sa to. Ja osobne si myslím, že ide viac menej o to isté. V podstate ľudský mozog má akési defaultné nastavenie, ako má fungovať, keď je všetko v okolí v poriadku, a keď je všetko v tom vnútornom prostredí v organizme v poriadku. A akékoľvek odchýlky majú niekde príčinu.

Ale vieme s určitosťou povedať, že ten autizmus nastal až v ďalšom vývoji práve po očkovaní?

No, táto možnosť je istými kruhmi vehementne popieraná. Iné kruhy zase veria, že jedine očkovanie spôsobuje autizmus. Ja si myslím, že pravda je niekde uprostred. Určite po svete chodia možno státisíce, možno milióny detí, u ktorých došlo k závažnému poškodeniu nervového vývoja v tesnej časovej súvislosti s očkovaním. To znamená, že dieťa bolo v poriadku, potom bolo očkované, a do rádovo týždňov bolo jasné, že niečo je v zásadnom neporiadku. A či bola vakcína jediná príčina, to si myslím, že nie. Myslím si, že tie deti mali takzvane nazbierané. Že tie deti, ktoré sa dnes rodia a ktoré sú dnes očkované podľa tých súčasných kalendárov, bohužiaľ, nie sú tak odolné, tak zdravé a tak schopné to očkovanie zvládnuť, ako bola napríklad naša generácia alebo generácia pred ňou.

Dá sa teda povedať, že keby sme my dostali ten očkovací kalendár, čo majú dnešné deti, tak by...     

Myslím si, že keby sme my dostali ten očkovací kalendár, čo majú dnešné deti, tak by sme dopadli horšie, než sme dopadli. Ale myslím si, že by sme nedopadli tak zle ako tie dnešné deti a naopak: keby dnešné deti dostali náš očkovací kalendár, dopadli by horšie než my, ale nie tak zle ako dopadli teraz.

Určite tam je oboje: je tam ten terén, to znamená to vnútorné prostredie, to nastavenie dieťaťa plus ten vonkajší inzult. Myslím si, že u niektorých detí je očkovanie určite ten hlavný dôvod, prečo išli do regresu, u iných je to tá posledná kvapka, kvôli ktorej pretiekol pohár. A ako to dokázať? V podstate priame dôkazy sú veľmi skromné. Ak má dieťa naozaj veľmi tesnú časovú súvislosť, čiže má trebárs akútnu reakciu na vakcínu, ktorá sa vymyká normálu a potom ide do regresu, to znamená, že má príznaky encefalopatie a v rámci vyšetrenia, povedzme, krvi alebo mozgomiešneho moku sa zistí, že má trebárs prítomnosť vakcinačného osýpkového vírusu niekde v telesných tekutinách, trebárs v tej nervovej sústave alebo má veľmi vysoké hladiny protilátok, alebo vykazuje známky zápalu mozgu, potom možno tú príčinnú súvislosť v podstate potvrdiť.

Pri mnohých deťoch tomu tak nie je. Pri mnohých deťoch sa k tej diagnóze, ak sa k nej vôbec dospeje, prichádza vylučovacou metódou. To znamená, že dieťa napochoduje, alebo respektíve je dovedené, donesené rodičmi na neurológiu, kde si vypočujú anamnézu a potom vylučujú iné možné príčiny. Vylučujú známe metabolické genetické vady, ktoré vedú k narušeniu vývoja, vylúčia nejaké ďalšie veci a väčšinou sa nájdu. A keď nič nenájdu, tak potom záleží na tom, ako sa postavia k tomu, čo tam z tej anamnézy kričí. Či napíšu do záverov, že ide pravdepodobne o prípad vakcinačnej encefalopatie alebo tam napíšu ničnehovoriacu diagnózu.

Dobre, ja sa vás spýtam ako laik. Pokiaľ to, čo hovoríte je pravda, spôsobuje to tá vakcinačná látka ako taká alebo to robia tie prímesy, ako je hliník a ostatné veci v tej vakcíne.

No, ono sa totiž v poslednej dobe hovorí práve o hliníku, že je neurotoxický. Dokonca je velice presne popísané, ako sa do toho mozgu dostáva. Je popísané, čo tam robí; v podstate robí presne tie poruchy, ktoré sú vidieť pri autizme. Faktom je tiež to, že časti mozgu, ktoré sú veľmi postihnuté autizmom sú obľúbeným cieľovým terénom herpetických vírusov. Takže pri mnohých deťoch môže dôjsť k tomu, že narušenie imunity vakcináciou nemusí priamo spôsobiť akosi niečo v mozgu, ale môže narušiť imunitu tak, že nejaké rezidentné vírusy sa potom akosi aktivujú a dochádza i k zápalu.

Zaujímavá je jedna vec: úplná väčšina detí, alebo respektíve ich rodičov oznamuje, že k tomu regresu prišlo po aplikácii MMR vakcíny, čiže vakcíny proti osýpkam, ružienke a príušniciam. Ja som, samozrejme, videla deti, kde k tomu regresu prišlo po hexavakcíne alebo po Prevenare alebo aj po inej vakcíne. Ale naozaj úplná väčšina je ten Priorix (proti osýpkam, ružienke, príušniciam), to je u nás používaná vakcína, čiže všeobecne vzaté MMR. A tá neobsahuje žiadne zvláštne adjuvanty. Tá obsahuje tri oslabené živé vírusy v kombinácii plus niečo málo k tomu; neobsahuje hliník, neobsahuje toho hlavného podozrivého. Čiže v prípade Pirorixu nemožno zvádzať vinu na hliník.

Faktom ale je jedna vec, ktorú, si myslím, neuvedomujú tí, ktorí produkujú rôzne štúdie, väčšinou s účelom MMR vakcínu vyviniť. Neuvedomujú si to, že to nie je prvá vakcína, ktorú deti dostanú. Tá prichádza práve po troch až štyroch dávkach vakcín s hliníkom, čo je v našom prípade hexavakcína. Všeobecne vzaté ide o kombináciu proti záškrtu, čiernemu kašľu plus niečo k tomu. Tieto vakcíny obsahujú hliník v nezanedbateľných dávkach. A predtým obsahovali i ortuť. Takže môj názor a nielen môj názor je ten, že tieto vakcíny pripravia akosi pôdu a tá MMR vakcína potom urobí ten finálny krok.

Dobre, chcem sa ja spýtať: už sú to roky, čo sa poukazuje na hliník. V zahraničí sú tie tlaky oveľa silnejšie než na Slovensku alebo v Čechách. Prečo si myslíte, že tie farmaceutické firmy nechcú upustiť od používania hliníka.

Oni by od neho veľmi radi upustili, pretože sú si veľmi dobre vedomí toho, čo to robí. Takže na rôznych vedeckých kongresoch sa diskutuje o tom, že hliník je treba opustiť ako adjuvant. Proste tie jeho problémy sú natoľko známe v týchto kruhoch, že oni moc dobre vedia a veľmi horúčkovito hľadajú nové adjuvanty. Lenže tu je problém v tom, ktorý, asi im ešte nedošlo, že problém nie je to, čo použijem ako adjuvant. Problém je princíp aplikácie tej látky. Princíp vakcinácie ako taký. Skúšal sa skvalén s tými neblahými dôsledkami a tažkými autoimunitnými poškodeniami. Skúšalo sa mnoho iných látok, ale žiadna nevyhovovala. Takže, ono sa velice hľadajú nové adjuvanty. Lenže oni zatiaľ nič iné nemajú. Majú len ten hliník, ktorý je jedine schválený, ktorého výroba je v podstate zabehnutá a používa sa ďalej. a oni ho neopustia, pokým nebudú mať porovnateľnú náhradu.

A tá náhrada sa teda hľadá?

Tá sa hľadá.

No ale tam je problém s tým, že každú vakcínu, keby chceli vlastne zmeniť tú receptúru, čiže dať tam iný adjuvant, tak by museli prejsť celé to kolo klinických skúšok, od registrácie a tak a to trvá niekoľko rokov.

Presne tak. To je na dlhé lakte, stojí to peniaze a mnoho sľubných látok sa môže ukázať, že tak sľubné nie sú. Pretože, čo som to skúmala túto otázku očkovania, tak som došla k názoru, že v podstate princíp vakcinácie, to znamená, že bodnúť to do tela v tejto kombinácii, je proste úplne zle. Jeden z priekopníkov alergológie, ten človek, ktorý prvý použil termín alergia, vlastne definoval alergiu akoby skreslenú imunitnú odpoveď alebo ako nesprávnu, neobvyklú, odchýlenú, bol doktor Clemens von Pirquet.

Ten pred zhruba sto rokmi povedal v podstate, že keď sa do tela vpraví bielkovina injekčne, to znamená, že inou než prirodzenou cestou, spôsobuje alergiu. Keď k tomu pridáte adjuvanty, ktoré vlastne nútia ten organizmus reagovať úplne konkrétnym určitým spôsobom, to znamená prudkou produkciou protilátok. To rozhodí tú imunitu a je jasné, kam to vedie. To je dnes preskúmané. V podstate akákoľvek vakcína automaticky toho človeka posúva k alergii a k autoimunite. Tomu sa nedá proste vyhnúť. A jediný rozdiel pre konkrétneho jedinca alebo medzi rôznymi jedincami je v tom, či sa to stane klinicky zjavným alebo to bude iba taká tichá pod hladinou vlastne narušená rovnováha, ktorá sa kumulatívne navyšuje. To je ten problém.

A neurotoxicita sa týka predovšetkým tých malých detí, ale i dospelých. Veď vo Francúzsku stiahli tú vakcínu proti žltačke typu B, kde hliník bol, pretože dochádzalo k velmi výraznému nárastu výskytu ochrnutia – syndrómu Guillain-Barré. Takže nie je možné si myslieť, že keď vážime 80 alebo 100 kilogramov, že sme imúnni voči tomuto účinku.

Vy ste mali v ambulancii celý rad autistických detí. Ako rodičia prídu na to, že ich dieťa je nejaké zvláštne? Čo by si rodičia mali všímať, ak dá niekto očkovať svoje deti, aké varovné signály by mali sledovať, aby im neuniklo, že sa deje niečo, čo by mohlo viesť k nejakému neurologickému poškodeniu?

No, v podstate, akýkoľvek príznak, ktorý sa týka centrálneho nervového systému je varovný. To znamená, pokiaľ dieťa po očkovaní vykazuje zmenu v správaní. Pretože malé dieťa nevie rozprávať. Takže, zmena v správaní je jedným zo známych príznakov encefalopatie. Je to dokonca uvedené v zozname príznakov na českom webe vakciny.net, ktorý prevádzkuje doktor Marek Petráš. Máte tam encefalopatiu a k nej symptómy a jeden z nich je zreteľná zmena správania. To znamená, to dieťa je odrazu iné. Môže sa správať inak v bdelom stave, môže inak spať, takže narušenie spánku. Trebárs narušenie chuti k jedlu, ktoré evidentne nesúvisí s tým, že by mal trebárs nejakú črevnú infekciu. Narušenie očného kontaktu, narušenie vôbec kontaktu s matkou. Reakcie na podnety, precitlivelosť trebárs na zvuky alebo na zrakové podnety. Z ničoho nič úzkostlivosť, lakavosť. Záchvaty hnevu, nestabilné emócie. Samozrejme, potom sú tu jednoznačné neurologické symptómy, ako trebárs narušenie hybnosti alebo rovnováhy. To sú veľmi varovné signály. Ale z hľadiska toho správania najčastejšie je, že to dieťa sa začne proste správať inak.

Prestáva hovoriť, bez ohľadu na to, v akej fáze tá reč bola. Ak ide o malé bábätko, tak prestáva mumlať. To znamená – dieťa proste zmĺkne. Prestáva mumlať, niektoré deti sú úplne tiché, iné prejdú k akémusi húkaniu a pískaniu a kvíleniu, takže vydávajú dosť také neľúbivé zvuky. Skončí trebárs žvatlanie, skončí mumlanie. Ak dieťa už rozprávalo, to znamená – používalo nejaké slová – alebo vety, tak ich prestane hovoriť. Tie deti súčasne s tým sa prestávajú zmysluplne hrávať. Takže dieťa, ktoré stavalo kocky, hrávalo sa s autíčkami, alebo sa hrávala s bábikami, alebo s kýblikom a lopatkou, alebo adekvátne k svojmu veku hrávalo rôzne iné hry, tak odrazu sa hrávať prestane. To znamená, že veci trebárs iba rozhadzuje, alebo naopak – obsedantne skladá do nejakých radov. Trebárs autíčka zarovnáva do rady, a odmieta s nimi akokoľvek hnúť.

Typická je strata tolerancie ku zmenám. Takže dieťa, s ktorým do tej doby nebol problém sa zobrať a niekam ísť, meniť plány, prijať návštevu alebo ísť na návštevu a niečo podobné, tak je schopné urobiť úplne šialené scény: kvôli obliekaniu, kvôli odchodu z domu, kvôli zmenám. Vyžaduje rituály. Velice typický je vznik rituálov. Je ochotné jesť trebárs len v konkrétnej stoličke, z konkrétneho taniera, s konkrétnou lyžičkou. Alebo vyžaduje cestoviny iba určitého tvaru, alebo dostane záchvat, keď mu matka prekrojí chleba, pretože on ho prekrojený nechce. Rituály ohľadom obliekania, že sa najprv musí obuť ľavá bota, potom pravá bota. Môže to byť pre tých rodičov veľmi vysilujúce. A to sú asi tie najnápadnejšie znaky.

Teda strata reči, narušenie emočného kontaktu - tam niekedy je a niekedy nie je. Záleží, ako je to dieťa veľké. Ak ide o kojencov, tak dochádza k akémusi odpútaniu od matky, čiže to dieťa nereaguje emocionálne na matku, je proste ľahostajné. U batoliat obvykle kontakt s tou starajúcou sa osobou zostáva nenarušený, môže tam dôjsť naopak až k silnej fixácii, až neprirodzenej fixácii na matku dieťaťa, ktoré predtým bolo ochotné nechať sa varovať babičkou, alebo byť niekde bez matky. Tak teraz reaguje veľmi úzkostným alebo vzdorovitým spôsobom, keď matka chce odísť. Takže táto zmena tam je, ale inak ten kontakt s tými blízkymi osobami u tých batoliat zostáva nenarušený, naopak, ešte viac sa k nim upínajú. Ale je tam narušený kontakt so všetkými ostatnými osobami. To znamená – prestáva sa hrávať s deťmi, trebárs prestáva dobre reagovať na babičku, ktorú nestretáva tak často a podobne.

Dobre, chcem sa spýtať jednu vec. Pokiaľ už si rodičia všimnú týchto zmien, je tam ešte nejaká šanca zvrátiť ten vývoj alebo ten degeneratívny vývoj, alebo nie?

No, aby som vás opravila. To nie je degeneratívny vývoj, to je choroba. Fakticky to, čo v tých deťoch prebieha, je zápal mozgu. A iba to, že to postihne práve takto malé deti, vedie k tomu, čomu my hovoríme autizmus. Ja by som tu chcela povedať, že autizmus, ktorý my používame ako terminus technicus, je veľmi nešťastný výraz. A myslím si, že práve použitie tohoto slova, vlastne zámena toho stavu za autizmus je, povedala by som, veľkou časťou tých problémov, ktoré s tým máme.

Pretože klasický autizmus, tak ako bol v štyridsiatich rokoch definovaný Leom Kannerom, mal úplne iné príznaky. Kanner hovoril, že dieťa nebolo nikdy emocionálne. Že od začiatku, od narodenia bolo proste divné v tomto zmysle a že nikdy nenadväzovalo emočné kontakty s inými ľuďmi, čo súčasné deti nadväzujú. Dalšia vec je, hovorí, že tieto deti mali väčšinou dobrú jemnú motoriku a vedeli s tými predmetmi, ktorými boli posadnutí – bola tam trebárs obsesia, zaobchádzať veľmi šikovne. Potom hovoril, že tá reč tam proste nebola nikdy, alebo bola nejaká divná a nebola používaná ku komunikácii. A čo je dosť podstatné, Kanner vôbec nehovorí o tom, že by tie deti trpeli nejakými lokalizovanými konkrétnymi neurologickými príznakmi. Vôbec sa nezmieňuje o epilepsii alebo o kŕčoch ako takých, napriek tomu, že veľká časť, mám pocit, že 20 % alebo 30 % tých takzvaných dnešných autistov majú nejakú formu epilepsie alebo nejaké problémy s kŕčovými stavmi. A rozhodne nepopisuje mozočkové symptómy.

Ja som videla niekoľko detí, ktoré mali prvotný akútny mozočkový syndróm, to znamená začali sa motať, tárať, tie deti chodili ako opité, akoby mali 2 alebo 3 promile v krvi. Často k tomu prišlo súčasne i akútne škúlenie a súčasne išli do regresu vývoja. A potom záležalo na tom, komu sa dostali do rúk. Či tam bol niekto schopný popísať to ako encefalopatiu alebo to neboli schopní dať dohromady. Takže, Kanner nepopisoval kŕče a nepopisoval ložiskové príznaky. On hovoril, že tie deti mali veľmi dobrú jemnú motoriku. Vlastne tá motorická oblasť nebola vôbec poškodená. Takže to, čo vidíme dnes u tých detí, ktoré idú do regresu, je niečo úplné iné.

Ďalšia vec, Kanner nepopisoval žiadne imunitné problémy a problémy s trávením, s črevami. Kdežto dneska tie deti, ja som ešte nevidela autistu, ktorý by mal v poriadku imunitu a ktorý by mal v poriadku trávenie. Je to trojnožka, trojica symptómov alebo trojica syndrómov, ktoré idú ruka v ruke a vlastne ukazujú, kde je ten zápal, kde je ten pôvod tej choroby. A je jasné, že to nie je žiadna psychická choroba. Tie deti proste, podľa mňa, nepatria do rúk psychiatrov, psychológov, ale do rúk neurológov alebo do rúk imunológov, kde je možné podchytiť tie problémy. Takže toto je tá základná vec a z toho vyplýva tá liečba. A liečiť sa to, samozrejme, dá, pretože, to nie je nič genetické, nie je to žiadny nezvratný degeneratívny proces. Ako trebárs, keď máte, ja neviem, syndróm fragilného chromozómu X, tak tí chlapci, samozrejme, zregredujú a už s tým pomoci moc nie je, pretože to je genetická porucha alebo iné chromozomálne podmienené vady. Tam je jasné, že tam je nejaký vývoj, že tam je defekt v tom genofonde a možnosti kompenzácie sú veľmi obmedzené. To, čo riešime my, je zápal. Zápal obvykle býva liečiteľný. Je to otázka imunity a je to otázka čreva. Takže to sú všetko veci, ktoré možno ošetriť. A po svete behá kopec vyliečených takzvaných autistov.

Pediatri väčšinou po očkovaní hovoria, že to sa stáva, že dieťa odmieta jesť, že je mrzuté po očkovaní, lebo ho to bolí v mieste vpichu, ale to ho prejde a nerobte si starosti.

No, a niekedy neprejde. Keď to prejde, fajn. Samozrejme, keď sme chorí, tak nemáme chuť na jedlo a sme mrzutí. Takže, ak má dieťa štandardnú reakciu na vakcináciu, bude mať teplotu, pri tej teplote samozrejme nebude mať chuť na jedlo a bude mať zmenenú náladu. Toto by malo, samozrejme, odoznieť. Ak k tomu príde, tak viac menej, je možné byť relatívne v pokoji, nie stopercentne, ale šanca, že sa stane nejaký prúser, samozrejme, klesá.  Problém je v tom, že to nemusí odoznieť alebo tá miera tých symptómov je tak extrémna, že to naozaj bije do očí.

Autisti sú všeobecne veľmi vyberaví v jedle. Mnoho z tých detí vyhľadáva iba niekoľko druhov potravín. Typicky odmietajú mäso, typicky odmietajú zeleninu, typicky odmietajú zdravé veci a ulietavajú si na škroboch: na cestovinách, pečive, sladkostiach a tak podobne. Je treba si uvedomiť, že pokiaľ dieťa začne byť týmto spôsobom vyberavé v jedle, že by mal rodič poriadne spozornieť, že to nie je rozmar, že to nie je niečo, čo by sa malo nechať tak. Že to je niečo, čo ukazuje na to, že to dieťa má zásadne v neporiadku svoje útroby. Že má veľmi narušenú črevnú flóru, že sa pravdepodobne v tom čreve produkujú nejaké toxíny, alebo nejaké veľmi nevhodné látky a začína autointoxikácia. Takže preto je to dôležité. Deťom by sa proste namalo dovoliť obmedziť stravu týmto spôsobom, pretože, ak sa to nenechá dôjsť ďaleko, tak je možné nejakým spôsobom ten proces pribrzdiť.

Druhá vec je, že z toho vyplýva, že ak chcete vyliečiť autistu, musíte použiť diétu. Bez toho to nejde. To som zistila. A to sa dostávame obratom zase k Wakefieldovi, ktorý už v roku 1998 pozoroval, že tie deti mali súčasne zápal čreva. A oni vtedy tie deti aj liečili a liečili ich veľmi jednoducho. Oni ich neliečili nejakou zložitou diétou, pretože to boli konvenční lekári a tie diéty nepoznali, ale dávali im lieky v podstate, ako keby tam prišiel pacient s Crohnovou chorobou, dostal lieky na upokojenie zápalu čreva a pozorovali výrazné zlepšenie tých psychyckých symptómov. Takže, on si poprvýkrát všimol túto súvislosť. Takže, prvý krok je strava plus ďalšie veci. Tá imunita s tým súvisí tiež, pretože ak nemáme v poriadku črevnú flóru, nemáme v poriadku imunitu. Takže velice často s tým regresom prichádza i zrútenie imunity, alebo veľké oslabenie. To dieťa začne byť dookola choré, čo je ďalší problém, pretože skôr či neskôr prídu na rad antibiotiká, ktoré črevnej flóre takisto neprospievajú. A ja som u svojich klientov zažila niekoľko naozaj ťažkých regresov späť do autizmu po antibiotikách. To bolo naozaj smutné, keď dieťa bolo piplané a vypiplané a veľmi zlepšené a potom do toho prišli antibiotiká, ktorým sa kvôli nešťastným okolnostiam nedalo zabrániť a celá práca vyšla navnivoč a mohlo sa začať od nuly nanovo.

Dobre, ja by som sa vás rád spýtal, pani doktorka: sú toto vaše pozorovanie za dlhé roky praxe alebo je to niečo, čo už aj ostatní lekári vedia alebo aj, teda, neviem, či sa proste uznáva táto teória, ktorú hovoríte.

No, ona sa neuznáva. Pretože, keby sa mala uznať, tak to má veľmi ďalekosiahle dôsledky. Keby sa vôbec malo uznať, že to spôsobuje očkovanie, tak to je prúser. Poviem to takto natvrdo, na to nie je príjemnejšie slovo. Pretože si predstavte, že by všetkým tým rodičom došlo, že to dieťa je poškodené očkovaním. Takže, samozrejme, tu možno očakávať vehementné zapieranie zo strany establishmentu, pretože oni majú maslo na hlave. Pán Fillo nedávno zverejnil na svojich stránkach ten článok o tom, že sa ukazuje, že FDA v USA a CDC vo svete tajili viac ako desať rokov súvislosť, že prinajmenšom v populačnej podskupine afroamerických chlapcov je niekoľkonásobne vyššie riziko autizmu po MMR než v priemere v populácii a to je iba špička ľadovca. (Link na spomínaný článok)  To je iba kúsok, ktorý sa poodkryl.

Takže sa ukazuje, že tí zodpovední, prinajmenšom v Spojených štátoch, strkali hlavu do piesku a nechceli tieto veci vôbec brať do úvahy. Na Slovensku a v Čechách oficiálny názor je, že to je genetické, že to je neliečiteľné, že to je vývojová porucha a hotovo. A i keby sa malo uznať ani nie to, že to súvisí s očkovaním – to dajme teraz bokom, ale keby sa to malo zobrať tak, že tie deti potrebujú špeciálnu diétu - no na rovinu, koľko poznáte bežných doktorov, ktorí sú schopní tú diétu nejakým spôsobom navrhnúť, odporučiť, vysvetliť a riadiť. To sú zlomky. To sú možno jednotlivci v oboch republikách. Pretože to je vec relatívne nová, knižka bola preložená dva tri roky dozadu na Slovensku, u nás nie. Po anglicky každý nevie. Takže, väčšina rodičov o tej diéte nevie a ani neskúša.

Navyše je tu taká nepríjemná vec, že organizácia u nás, ktorá sa zaoberá autizmom, to je organizácia APLA, ktorí sa združujú okolo rôznych psychológov a tí vlastne poskytujú diagnostiku, to znamená robia tie diagnózy, dávajú tým deťom nálepky autizmu a v podstate rodičom vysvetľujú, na čo sa majú pripraviť. Tak podľa jednej dámy, ktorá tam pracovala a potom odišla, mal personál vyslovene zakázané rodičom hovoriť o GAPS diéte. Takže organizácia, ktorá je tu taká akoby centrálna a akosi certifikovaná pre to, aby hovorila, čo je autizmus, tvrdí, že to so stravou vôbec nesúvisí, čo je veľmi smutné.

Dal by sa uviesť nejaký stručný manuál, že pozor na tieto a tieto príznaky a keď sa prejavia, tak že čo by mali tí rodičia čo najskôr robiť, lebo ja predpokladám, že keď ide o ten zápal, je to minimálne zo začiatku akútna vec a teoreticky, čím skôr sa tomu budeme liečebne venovať, tak tým lepšie výsledky zrejme dosiahneme. Je to tak?

Takto, je treba si uvedomiť ešte jednu vec, že ten takzvaný autizmus nie je jedna ohraničená jasná diagnóza, ktorá by mala úplne rovnaké príznaky u všetkých. Je to také spojité rozťahané spektrum a mnohé tie deti nesedia do správnych koloniek. Už len toto by malo odborníkov akosi upozorniť na to, že teda asi sa snažia natlačiť do škatuliek niečo, čo tam nepatrí. Takže, preto potom vznikla taká tá pekná diagnóza to PDD-NOS, čo v preklade znamená „trvalá vývojová porucha ďalej nešpecifikovaná“. Inými slovami, doktori sa skryjú vlastne za skratku a hovoria: „Nuž teda, Pepíček sa zle vyvíjal a my nevieme prečo.“ Takže mnoho detí dostane niekoľko nálepiek ADHD, autizmus, spektrum, asperger a neviem čo všetko - kadejaká porucha, ale výsledok je ten, že sú tam úplne jasné tie symptómy. Kto to vidí, tak to musí vidieť, že tam je tá trojica: imunita, nervový systém, trávenie a v rôznych variabilitách.

U niektorého dieťaťa je hlavne poškodená reč, u niektorého skôr to správanie, je to rôzne. Takže, čo s tým? Ak rodičia majú podozrenie, že sa dieťa nespráva tak, ako by sa malo, že sa nevyvíja, ako by sa malo, a myslím si, že by sa všetci rodičia mali zoznámiť so štandardami zdravého vývoja dieťaťa. Mňa niekedy prekvapuje, čo rodičia nevidia. Prídu do ordinácie, ja tam mám bedňu s hračkami, dieťa sa proste hrá, pozorujem ho, zatiaľ čo mi rodič hovorí anamnézu a obvykle mi je do dvoch minút jasné, že to dieťa nie je v poriadku. A niektorí rodičia majú dosť dlhé vedenie. Ono je, samozrejme, ťažké si všimnúť zmeny, ktoré prichádzajú postupne. Druhá vec je, že máme tendendciu popierať veci, ktoré sa nám nepáčia, pretože strkáme hlavu do piesku a nechceme čeliť akoby krutej pravde – to, samozrejme, chápem a súcítim s nimi a rešpektujem to, že si nechcú pripustiť len tak, že dieťa nie je v poriadku.

Druhá vec je to, že tých detí, čo niesú v poriadku je toľko, že ten ich Pepíček na tom pieskovisku nijak zvlášť nevyčnieva, čo už je úplne šialené. Ja s tou mamičkou potom hovorím a pýtam sa: „Chodíte niekam, máte tam nejaký krúžok, koľko je detí ako ten váš?“ A ona mi povie: „Polovica.“ To je strašné. Niekoľkokrát sa mi stalo, že ten kto v rodine prvý poňal podozrenie, bola babička alebo tetička, niekto, kto mal vzdelanie špeciálneho pedagóga. Niekto, kto mal pedagogické vzdelanie, kto presne vedel, ako sa má dieťa vyvíjať a hovoril: „Počuj, toto nie je normálne.“

Bohužiaľ, pediatri sú často tí poslední, ktorí si niečo všimnú. Ja som zažila i pediatrov, ktorí nevideli ani ten mozočkový syndróm. Nevideli, že sa dieťa motá, bľaboce, že má jemnú motoriku úplne šialenú. Proste to nevideli. Tvrdili, že to je normálne. Takže, tam je problém v tom, že rodičia by mali poznať, v podstate, ktokoľvek čaká dieťa by si mal kúpiť manuál, keď to tak poviem.

Čiže, dalo by sa teda zhrnúť, že keď má dieťa nejaké poruchy s trávením alebo s imunitou, tak prinajmenšom do vyriešenia tých porúch by nemalo byť očkované?

Nemalo by byť očkované dieťa, ktoré nie je zdravé. To sa dostávame na ďalšie pole, to je, myslím si, hlavný dôvod alebo jeden z dôvodov, prečo je taká neochota priznať tie rizikové faktory a ďalšie veci, pretože sa to týka strašne moc detí. Nemalo by byť očkované dieťa, ktoré má problém s imunitným systémom. Nemalo by byť očkované dieťa, ktoré v tej chvíli nie je zdravé. Samozrejme, nemalo by byť očkované dieťa, ktoré má problémy s trávením. Myslím si, že už to, že dieťa nie je kojené, znamená, že má problém s trávením. Dieťa, ktoré bolo porodené císarským rezom nemá v poriadku mikroflóru, pretože sa nemohla osídliť správne. Dieťa, ktoré sa narodilo matke, ktorá dostala okolo pôrodu antibiotiká, pretože mala v pošve streptokoky alebo niečo podobné, tiež nemá v poriadku črevnú flóru. Dieťa, ktoré sa narodilo matke, ktorá mala kvasinky, tiež nemá v poriadku črevnú flóru. Dieťa, ktoré sa narodilo matke, ktorá brala dlhé roky antikoncepciu, tiež nemá v poriadku črevnú flóru. Takže, keď si predstavíte, koho všetkého sa to týka, tak snáď desiatok percent.

Ďalšia vec je to, že niektoré tie dieti, a to je zaujímavé, ja som tých detí videla po pôrode už možno niekoľko stoviek, a viac menej väčšinou dostávajú rovnaké očkovanie. Proste boli očkované podľa očkovacieho kalendára a videla som deti, dve deti si predstavte vedľa seba, obe dostali úplne rovnaké vakcíny, obe mali veľmi podobnú anamnézu a jedno z toho vyjde iba s ekzémom a nervovo sa vyvíja úplne perfektne a druhé spadne do autizmu. Ekzém je tiež alergia, porucha imunity. Ale ide o to, že je to akoby trojnožka, ale nemusí sa u všetkých tých jedincov prejaviť všetko. Niektoré tie deti sú také, že majú iba zlú imunitu, majú napríklad nejaký ten ekzémik, nejaké tie alergie a mentálne sú perfektné. Ja sa to cielene pýtam. 

Ale z opačnej strany to už tak neplatí. Keď už má to dieťa nervové poškodenie, tak tam obvykle nájdu niečo s tou imunitou, niečo s tým trávením. Myslím si, že dieťa, ktoré sa narodí s rizikovými faktormi, to znamená tie, ktoré som vymenovala plus ďalšie, aj keby sa narodilo perfektne fyziologickým pôrodom, ak matka trpí alergiami, ak matka trpí autoimunitou, alebo niekto z rodiny, ak matka nebola nejakým spôsobom v poriadku, tak by to dieťa tiež nemalo byť očkované a ak by sa potom začalo prikrmovať, tak by sa potom malo viac menej od začiatku postupovať podľa tej špeciálnej diéty, aby sa preventívne dalo do poriadku. A tá diéta, o ktorej celú dobu hovoríme, sa volá diéta GAPS.


Celú reláciu si môžete vypočuť tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?