Milan Kuruc
Robte furt
Ničte si zdravie, nemajte čas na seba, ani na rodinu a to všetko za mzdu, pri ktorej budete musieť so stresom zvažovať každé euro. A k tomu ešte aj s pocitom, že vaša práca defakto nemá ani veľký zmysel.
Pôsobí ako podpredseda Energeticko-Chemického odborového zväzu. Je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré rozpútalo verejnú debatu o mzdách, presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, slobodu hovoriť o vlastnej mzde a zrušenie poplatkov v pracovnoprávnych sporoch. Zoznam autorových rubrík: Ekonomika a Mzdy, Zamestnanci, Odvodový bonus, SaS, Voľby 2016, Nezaradené
Ničte si zdravie, nemajte čas na seba, ani na rodinu a to všetko za mzdu, pri ktorej budete musieť so stresom zvažovať každé euro. A k tomu ešte aj s pocitom, že vaša práca defakto nemá ani veľký zmysel.
Tá tu doteraz nebola, ale od 1. januára už možno bude. Keď sa v práci stretnete po víkende s kolegami, môžete sa baviť o koláčikoch, čo ste cez víkend piekli, o opekačke, na ktorej ste boli, o výlete, ktorý ste absolvovali, ...
Kam až môže zájsť právo zamestnávateľa starať sa vám do života? Napríklad do toho, o čom sa budete rozprávať s rodinou alebo kolegami?
Tak sa nám štyria postavili na tlačovku a celej republike vysvetlili, že je čas zjednodušiť pravidlá na dovoz lacnej pracovnej sily z Ukrajiny a Srbska.
Poštovné niečo stojí, elektrina niečo stojí, doprava niečo stojí, telefón niečo stojí. A aj to, že človek venuje firme 40 hodín svojho času týždenne, má nejakú minimálnu cenu. A tá cena sa volá minimálna mzda.
Neviem, čím to je, ale v bratislavskej MHD jazdia toto leto v drvivej väčšine neklimatizované autobusy. Nedá sa v nich vydržať.
Už už mám chvíľu pocit, že to s nami nemusí byť až také zlé, a potom natrafím na rozhovor s Martinom Macharikom zo Štiavnice, v ktorom povedal toto:
Počuli ste už tú pesničku, kde sa spieva, že podnikatelia nemajú zamestnancov, je potrebné zjednodušiť dovoz cudzincov z tretích krajín, a firmy musia odmietať zákazky? Hrajú to stále.
Ani to netrvalo dlho, a už sme sa dočkali ďalšieho „geniálneho“ nápadu podnikateľov, ako zhoršiť zamestnanecké prostredie.
Peklo pre uchádzačov, aj pre pracovníkov úradu. A ako každé peklo, aj toto vzišlo z narcizmu a egoizmu. Peklo proste vždy začína tam, kde vás prestane zaujímať ten druhý, a jediný, kto vás zaujíma ste vy sám.
Už zase ten fetiš s produktivitou. Nezarábate dosť, lebo pracujete v neproduktívnych firmách, ktoré na vyššie platy jednoducho nemajú.
Áno, je pravda, že aj ja som mal kedysi o kolečko navyše. V roku 2010 som s ním dokonca prvýkrát behal po parkovisku v Trnave a...
Prvého mája začal platiť zákon o povinnom zverejňovaní miezd v inzerátoch a my sme sa vďaka nemu na sviatok práce zobudili do civilizovanejšieho sveta.
Pre zamestnanca nie je nič horšie ako hrať sa na obchodníka. To je úplne iná poloha. Ako zamestnanec mám nejaké zručnosti a v niečom sa vyznám.
No konečne. Keď sa niektorí zamestnávatelia nevedia sami od seba správať férovo a slušne, budú k tomu jednoducho donútení zákonom.
Poslanci sa chytili do vlastnej pasce. V roku 2011 si pre krízu zmrazili platy a odvtedy to robia každý rok. A tak, aj keď priemerná mzda každoročne stúpa, poslancom 7 rokov nestúpli mzdy ani o cent.
Odvodový bonus bol navrhnutý na to, aby riešil jednu základnú vec: odbúral bariéru medzi pracovaním a nepracovaním. Odovodový bonus ale neodbúral vôbec nič.
Počujte, mám dojem, že rozhodnutie, či spustiť alebo nespustiť jadrovú vojnu je na Slovensku šuviks. Najväčší problém sveta je u nás nápad uzákoniť povinnosť firiem zverejňovať výšku mzdy v pracovných inzerátoch.
Bolo by teda dobré a bolo by teda aj načase, aby slovenskí zamestnanci pracujúci za podhodnotené slovenské mzdy, prestali byť neviditeľní a začali sa o nich zaujímať novinári a politici.
Keď som sa v roku 2014 rozprával s niektorými politikmi o tom, že na Slovensku ľudia nemajú z čoho žiť, aj keď drú od rána do večera v plechových búdach zahraničných investorov, bolo mi povedané, že je to lepšie ako žiadna práca.